Nepohni medzu prastarú! (Prísl 22,28; 23,10)
Tento zákaz má doslovný i prenesený význam. Vďaka tomu, že v tejto priamej reči je uvedený dvakrát, predstavuje dôležitý podnet pre praktický život s Bohom, ktorému máme venovať pozornosť a dobre si ho zapamätať. Opakovaním sa totiž upozorňuje na skutočnosti, ktoré nesmieme prehliadnuť a zabudnúť.
Dôležitosť tohto zákazu spočíva v tom, že chráni priestor, ktorý patrí niekomu inému – a súčasne chráni dielo niekoho iného. Ak sú dávnymi medzami hranice, potom nás zákaz vyzýva, aby sme rešpektovali dohody (platnosť zmlúv), ktoré k vytvoreniu hraníc viedli. Chráni tým aj majetok (priestor) iného človeka, čo predstavuje prevenciu konfliktov a zaistenie sociálnej stability spoločnosti.
Ak sú dávnymi medzami spoločenské zvyklosti, potom zákaz bráni narúšať kontinuitu pevných hodnôt spoločnosti (tradíciu, zvykové právo, nepísané zákony), a preto tieto hodnoty poslucháč nesmie meniť. Zákaz vyzýva nielen rešpektovať poriadok a byť ohľaduplný voči svojmu okoliu, ale tiež byť ohľaduplný voči dielu ľudí v minulosti.
Ak sú dávne medze spojené s hranicami nášho života a životného priestoru, potom nás zákon vyzýva chrániť súkromie. Bráni teda zasahovať do privátneho priestoru alebo vstupovať niekomu do súkromia.
Ak sú dávnymi medzami Hospodinove normy, zákony a prikázania, potom nám bráni akokoľvek zasahovať do Hospodinových poriadkov, upravovať Hospodinom stanovené hranice, pokyny a nariadenia (podobne 15,25; 23,10.11). Tým všetkým zákaz buduje našu disciplínu (sebadisciplínu): obmedzuje nás v snahe zmeniť zavedené poriadky a meniť hodnoty. Takisto nás učí potláčať svoju prirodzenú potrebu meniť veci, robiť ich po svojom, narúšať rád, prekračovať medze. Pestuje náš zmysel pre mieru a proporcie, ale aj rešpekt voči cudziemu životnému priestoru (voči súkromiu) a úctu k hodnotám z minulosti, resp. k dielu niekoho iného.
Učí nás chrániť všetky typy hraníc, vďaka ktorým tu vládne poriadok a ktoré zabraňujú chaosu a anarchii. Pestuje v nás pocit nedotknuteľnosti medzí a zodpovednosť za dielo minulých generácií. Navyše, vďaka tomuto zákazu sa niečo o sebe dozvedáme: ak je potrebné prenášanie medzí zakazovať, potom je takéto konanie pre nás prirodzené. Máme tendenciu meniť (narúšať) zabehnuté poriadky a nerešpektovať (deštruovať) dielo predchádzajúcich generácií. A to je potrebné mať pod kontrolou.
Odpusť nám, Hospodine, bezohľadnosť voči blížnym aj sebavedomie, s ktorým búrame dielo našich predkov, aby sme mohli robiť po svojom. Odpusť nám aj pýchu, v ktorej ignorujeme Tvoje nariadenia. Pomôž nám vypestovať si zmysel pre proporcie. Ty sám sa ujmi ochrany medzí a hraníc, aby sme svojou bezohľadnosťou nezničili seba ani iných.
Jiří Beneš
