Nepatri k tým, čo podávajú ruku! (Prísl 22,26)

Napriek tomu, že na prvý pohľad to vyzerá ako zákaz priateľského pozdravu, ide tu o gesto vyjadrujúce zaručenie sa za druhého podaním ruky (pozri Prísl 22,27 – vtedy to malo platnosť písomnej zmluvy). Zakázané je samotné preberanie zodpovednosti aj gesto, ktoré toto zaručenie naznačuje.
Zo zákazu vyplýva, že za normálnych okolností sa to tak robí. Máme k tomu sklon, ale nesmie sa to robiť, pretože ten, kto sa zaručuje, by mohol o všetko prísť (pozri Prísl 22,27). Z tejto situácie by sa dostal s veľkými ťažkosťami, ako je podrobne opísané v Prísl 6,1-11. Nesmieme sa preto dostať do situácie, ktorú by sme potom nedokázali riešiť.
To však nie je návod na bezohľadnosť. Je to skôr zákaz bezmyšlienkovitosti, teda konania podľa momentálnych pocitov a potrieb. K životu s Bohom patrí aj zákaz horlivého preberania zodpovednosti za druhého človeka. Tento zákaz nás obmedzuje tam, kde je potrebné, aby človek, ktorý sa dostal do ťažkostí, pocítil následky svojho konania a prácou na ich odstránení dozrel k tomu, že nabudúce bude opatrnejší (ako opisuje Prísl 6,1-11).
Zákaz zaručovať sa je teda zákaz umožňujúci blížnemu získať v ťažkostiach cennú životnú skúsenosť nevyhnutnú pre jeho rozvoj a posilnenie zodpovednosti. Tento zákaz má však ešte jeden rozmer: je zakázané zotrvávať v spoločenstve tých, ktorí sa podávaním ruky zaručujú za druhého. Ide teda o varovanie pred spoločnosťou ručiteľov.

Vyznávame, že by sme radi pomohli svojmu bratovi, ktorý sa dostal do ťažkostí, tým, že sa za neho zaručíme. Nauč nás, Hospodine, konať s rozvahou a nebrať na seba zodpovednosť tam, kde je potrebné, aby ju niesol náš blížny. Pomôž nám rozpoznať, kedy máme svojmu blížnemu v núdzi pomôcť. Chráň nás pred spoločnosťou ručiteľov, veriteľov, bankárov, zmenárnikov a úžerníkov.

Jiří Beneš