Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie. (Prísl 1,8)

Kniha Príslovia sa v úvode venuje pokynu synovi, aby venoval pozornosť tomu, čo prichádza od otca. V úvode teda dostáva nová generácia pokyn, aby sa zaoberala tým, čo prichádza od predošlej generácie. Všeobecne povedané, kniha Príslovia nás vedie k tomu, aby sme sa učili z osobnej skúsenosti iného veriaceho človeka. Ale otcom nemusí byť len biologický predok, ale aj Hospodin, ktorého vnímame aj skrze túto knihu. Vo vzťahu s Bohom nie sme však iba konzumenti. Život s Ním neprináša len komfort, to znamená zážitky a útechu, ktoré nám má Boh poskytovať. Život s Bohom prináša aj rôzne obmedzenia a nároky, ktoré nám pripomínajú, že sa musíme o niečo snažiť a pracovať na sebe. Kultivácia nášho života, našej spirituality vyžaduje prácu, to znamená snahu o súlad s tým, čo od nás Boh očakáva. Nasledujúcich sedemnásť dní sa budeme zaoberať pokynmi, ktoré sú súčasťou jednej priamej reči v knihe Príslovia. (Prísl 22,17 – 23,14) Budeme sa učiť vnímať rozkazy a zákazy ako výzvu (skúmať, čo sa od nás požaduje, čo máme robiť). Výzvu reagovať, to znamená konať, ale hlavne ju vnímať ako výzvu k modlitbe. Budeme skúmať, ako na takéto texty reagovať, ako si nimi dať pohltiť myseľ, správanie i modlitbu a ako slová a nároky z knihy Príslovia použiť ako zdroj svojej modlitby.

Hospodine, chceme tieto slová vnímať ako odkaz od Teba. Ďakujeme Ti, že v tomto nároku smieme začuť to, ako Ti na nás záleží, ako Ti záleží na tom, aby sme načúvali svojmu otcovi aj Tebe, ktorý si v Kristovi Ježišovi naším Otcom.

Jiří Beneš