Potom Hospodin Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, takže zaspal. Vybral mu jedno z rebier a miesto uzavrel mäsom. Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človekovi, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo. (1Moj 2,18.20-24)

Adam dostal od Pána Boha v raji krásnu úlohu: pomenovať všetky živé tvory – od chrobáčikov až po slony. Ktovie, ako sa asi cítil? Skúšam si to predstaviť… Prechádzal sa krásnou prírodou, pozoroval rôzne tvory. Pohladil ich. Sledoval tú harmóniu a potom ich pomenoval. Určite to však nestihol za jedno popoludnie. Veď už len listovanie v atlase trvá hodiny či dni. Pri pozorovaní si zrazu všimol, že všetky živé tvory majú pri sebe niekoho blízkeho, zatiaľ čo on, človek, je sám. Zatúžil po partnerke. Čím dlhšie pozoroval zvieratá v pároch, tým viac túžil po niekom, s kým by sa o všetko podelil.
Biblia nehovorí, či sa človek pýtal Pána Boha, prečo je sám. Nevieme, či ho prosil o pomoc, ani či v záhrade márne nehľadal niekoho, kto by sa mu podobal. Vieme len jedno: Boh sa dokázal vcítiť do Adamovej situácie a rozumel jeho túžbe. Zvláštnym spôsobom mu stvoril rovnocenného partnera – ženu. Akú radosť musel v tej chvíli muž prežívať! Ako si vážil túto novú bytosť po svojom boku (priateľku) a ako bol za ňu Bohu vďačný!
Mnohí z nás sú na tom podobne. Napriek svojej túžbe po láske a priateľstve nemôžu nájsť partnera, ktorého by dokázali naozaj milovať. Niekedy sa unáhlene vydajú či oženia s mylnou predstavou, že po svadbe ich vzájomná láska zosilnie. Väčšinou to tak nie je. Inokedy zostávajú sami, sklamaní životom, ochudobnení o lásku, rodinu a domov. Verím, že Pán Boh aj im rozumie. Čaká, kým mu s pokorou vylejú svoje srdce a požiadajú ho o pomoc. Nie raz, ani dva, ale nespočetne veľakrát…, kým ich Boh nevypočuje.
Niečo podobné som prežívala aj ja. Na niekoľko rokov trvajúce modlitby Boh zareagoval veľmi zvláštnym spôsobom. Našiel mi partnera, ktorého by som sama nikdy neobjavila. Prežili sme spolu štyridsať rokov krásneho manželstva, za ktoré ďakujem predovšetkým Pánu Bohu. Len On vedel, že sme to práve my dvaja, ktorí sa k sebe hodíme…

Náš láskavý, všemohúci Bože, ďakujem Ti za to, že poznáš naše túžby aj bolesti, že vieš, aká ťažká je samota, že nám rozumieš a že nás máš rád. Ďakujem Ti za naše krásne manželstvo. Prosím Ťa, pomáhaj všetkým, ktorí sa trápia, že sú sami. Ako Adamovi a mne, nájdi im partnera, s ktorým budú šťastní. Len ty to dokážeš. A ja Ti dôverujem…

H. M.