Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť, že ho ráno čo ráno navštevuješ a každú chvíľu skúmaš? Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani, kým neprehltnem slinu! Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí? Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu? (Jób 7,17-20)

Už ako dieťa som chodil pravidelne každú sobotu na bohoslužby, lebo som sa tešil na kamarátov. Často sme rodičom utiekli do neďalekého parku, kde sme mali dostatok priestoru na hry. Keď som trochu vyrástol, začal som premýšľať o Bohu. Vďaka niekoľkým dospelým členom našej cirkvi som nadobudol pocit, že Boh je veľký kontrolór, ktorý ma nenechá ani chvíľu bez dozoru. Čaká na akékoľvek moje zaváhanie, aby ma mohol potrestať. Preto rozumiem tomu, čo o Bohu hovorí Jób.
Dodnes mi v cirkvi prekážajú ľudia, ktorí majú pocit, že ich Boh posiela, aby robili prácu Ducha Svätého. Svojím jastrabím zrakom sledujú svojich spoluveriacich a trestajú každé ich zaváhanie. Ak náhodou nie je čo trestať, sem-tam si niečo domyslia, aby mali ten správny pocit, ktorý im samozvaná rola strážcu čistoty cirkvi prináša.
Jób, výnimočný starozákonný muž, prežil svoj život spôsobom, ktorým sa chváli dokonca sám Hospodin. Na satanov nátlak je podrobený skúške, ktorej nerozumie. Práve v tom čase vyriekne slová z nášho úvodného biblického textu. Dovolí si vyjadriť pocity, ktoré má, a potom sa s Bohom ešte chvíľu rozpráva. Má síce pochybnosti a veľa otázok, ale napriek tomu obstojí vo všetkých skúškach, ktoré mu diabol nastraží. Neskôr prednesie nádherné vyznanie: „Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím.“ (Jób 42,5)
Čo nám teraz môže pripadať ako zlo alebo Boží neprimeraný záujem o naše súkromie, môže byť spôsob, ako nám Hospodin otvára oči, aby sme pochopili, že za zlom, ktoré nás stretáva, nie je On, ale Jeho nepriateľ. Keď potom konečne začneme vidieť, budeme uchvátení naším Bohom rovnako ako Jób.

Pane Bože, Ty vieš, ako ma v mladosti odradzovalo to, keď sa mi niektorí ľudia z môjho zboru chceli príliš vŕtať v mojom súkromí. Pomôž mi, aby som teraz ja to isté nerobil iným ľuďom. Veď to je Tvoja práca. Ty vidíš do srdca každého z nás. Pomôž mi dnes prejsť víťazne cez satanove nástrahy, aby som aj dnes večer mohol povedať, že som Ťa videl na vlastné oči.

Vlastimil Fürst