Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie… (Rim 1,20)

Zastavme sa. Záblesk zobúdzajúci spomienky, ktorých je na tisíce… Kvetmi obsypaná čerešňa, vôňa čerstvo rozhádzaného kompostu, ticho zasneženého lesa, lahodné, šťavnaté lesné jahody, výbuchy detského smiechu, jašterička vyhrievajúca sa na kameni. Ale aj odtlačok prastarého plavúňa, západ slnka na bezoblačnom nebi, pole rozkvitnutých slnečníc, spev šíriaci sa z kostolného chóru, oblaky odrážajúce sa na nehybnej vodnej hladine, oheň hrejúci skrehnuté dlane, veselý popevok penice, batoľa držiace vás svojimi ručičkami. A čo tak Mliečna cesta nad hlavou, skalné štíty v oslnivom slnku, drobnučký svet pod mikroskopom, pozvoľne sa hojaca rana, tvarová rozmanitosť kaktusov, voda nadnášajúca pri plávaní, živicou voňajúce lesné ovzdušie, ženské prsia, osamelá volavka počas letu, med lahodiaci chuťovým pohárikom a kŕdeľ štebotajúcich anduliek. Alebo tvár milovanej osoby, bzučanie roja včiel, návšteva botanickej záhrady, vybehnutie na vršok kopca, vľúdne slová neznámeho človeka, upradená pavúčia sieť, prechádzka v rannej rose, hrejivé objatie osamelého, teplo v páperovom spacáku, farbami hýriaca voňavá stráň, majestátne sa týčiace jedle, pohľad na zamilovaný pár, kvapky dažďa prinášajúce vlahu, aróma práve odtrhnutej paradajky, svižnosť zajaca uháňajúceho poľom, svetelná šou bleskov pri búrke, jasná noc pod širákom, neuhasínajúca vytrvalosť na ceste k cieľu, tichá prítomnosť priateľa. Nezabúdajme ani na hemženie mravcov v ihličí, vetrík prečesávajúci zeleň stromov, srdce prekypujúce vďačnosťou, vôňu košíka obratých jabĺk, vernosť vášho štvornohého priateľa, pestré krídlo vidlochvosta, radosť z klíčiaceho semienka, chuť čerstvo nabratej pramenitej vody, omamnú vôňu orgovánu, pohľad do diaľav tiahnúcich sa k horizontu…
Ešte sa pýtate, prečo verím v Boha?

Bože, vďaka za Tvoj dotyk v mojom každodennom živote.

Jaroslav Kuben