Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú. (1Kor 2,9)

Pri čítaní niektorých biblických príbehov nachádzam miesta, kde sa Boh prejavil ako úžasný hostiteľ. Hneď v raji daroval Adamovi a Eve všetky stromy s plodmi, ktoré mohli jesť – okrem zakázaného ovocia stromu poznania dobra a zla. A nielen to. Ľuďom daroval celú našu krásnu planétu Zem so všetkým, čo je na nej – s pitnou vodou, morom a morskými rybami, s nerastným bohatstvom i príjemným podnebím, prekrásnou prírodou, ako aj vhodným miestom pre naše domovy. To všetko nám daroval.
Čím sa mu my, hriešni ľudia, odvďačíme?
Ani v najmenšej miere nie sme schopní vrátiť Pánu Bohu dary, ktoré nám dal a ktoré používame. Dary, bez ktorých by sme nemohli prežiť…
Kto pre nás v živote urobil viac? Kto nás viac obdaroval?
Keď si kladiem túto otázku, napĺňa ma obrovská vďačnosť voči Pánu Bohu. Vďačnosť za podmienky, ktoré nám celkom nezištne dáva pre život. Keď mi chýba niečo, po čom túžim, uisťujem sa v nádeji, že raz si všetko v Božom kráľovstve vynahradím.

Náš milujúci Bože, ďakujem Ti za všetko dobrodenie, pomoc a dary, ktoré nám denne dávaš. Ďakujem Ti za Tvoj sľub, že nás nikdy neprestaneš milovať, že týmto životom pôjdeš s nami a budeš nám pomáhať aj v našich ľudských starostiach a bojoch. Ďakujem aj za nádej večného života bez trápenia a bolesti. Dávaš nám tým najväčší dar, aký sme mohli dostať. Nikdy Ti to nedokážem oplatiť. Jediné, čo Ti môžem dať, je moja láska, vďačnosť a úprimná vďaka.

H. M.