Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. (Jób 42,5)

Aj keď moji rodičia neboli veriaci, o Bohu som začala uvažovať, keď som mala desať rokov. A už o štyri roky neskôr som bola pokrstená v katolíckom kostole.
V roku 2008 mi jeden môj známy poradil, aby som sa na internáte pozrela na stránky, ktoré ho zaujali. Spravila som tak, ale vôbec ma neoslovili. No počas jednej hluchej chvíľe som sa k nim vrátila. Tentoraz ma zaujali a často som ich vyhľadávala. Prihlásila som sa na štúdium Biblie a vďaka tomu som spoznala biblické proroctvá, ktoré mi pomohli pochopiť súčasné dianie.
V štúdiu sme došli k lekcii, v ktorej som sa dozvedela, že biblické Desatoro sa líši od toho, ktoré som poznala z kostola. Zvlášť ma zaujala sobota. A keďže som nikdy nič podobné nepočula, napísala som ľuďom, ktorí mali na starosti tieto stránky. Chcela som vedieť, kto u nás „zachováva“ sobotu. Odpovedali, že sú to ľudia z Cirkvi adventistov siedmeho dňa. To ma prekvapilo, lebo o takejto cirkvi som nikdy nepočula.
Myslela som si, že je to nejaká malá komunita v Prahe alebo Brne. Potešilo ma, keď som zistila, že táto cirkev pôsobí aj v mojom rodnom meste – Jihlave.
V máji 2008 som prvýkrát navštívila adventistickú bohoslužbu, kde ma milo prijali. Ujal sa ma jeden manželský pár, od začiatku mi pomáhali a radili vo všetkom, čo som potrebovala vedieť. Neskôr som si uvedomila, že keby sa na mňa v tú prvú sobotu „vrhli“ všetci, čo tam boli, asi by som tam už neprišla. A keby si ma nikto nevšimol, asi by bol výsledok ten istý.
Po nejakom čase som začala túžiť po krste, a tak ma kazateľ začal pripravovať. Dozvedela som sa množstvo zaujímavých vecí, ktoré ma obohatili. Zisťovala som, čo všetko si ešte potrebujem vyriešiť v osobnom živote a zanedlho, 7. mája 2010, som bola pokrstená v blízkom rybníku.
Som veľmi rada, že som mohla poznať biblickú pravdu a môžem ďalej rozvíjať svoj vzťah s Bohom. Som na ceste do Božieho kráľovstva a záleží len odo mňa, či na nej zostanem.
Po duchovnej stránke sa cítim skvelo, asi ako nikdy predtým. Viem, že nikdy nedosiahnem úplne poznanie pravdy. To nedokáže nikto z ľudí. Napriek tomu ďakujem Bohu, že ho môžem každý deň trochu lepšie poznať.
Prajem vám všetkým, aby ste aj dnes šli po ceste, ktorá otvára slepé oči a vnáša radosť a svetlo aj do zraneného a smutného srdca.

Pane Bože, ďakujem Ti, že ma krok za krokom vedieš do svojho kráľovstva. Ďakujem Ti, že so mnou ideš tempom, ktoré zvládam. Vďaka, že so mnou pôjdeš aj dnes.

Veronika R.