A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stan je s ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. (Zj 21,2.3)

Keď som v posledných rokoch prišiel do Brna, vždy som vo svojom vnútri cítil zvláštne chvenie. Päť rokov som tu študoval na vysokej škole a potom ešte rok pracoval. Mám veľa spomienok, väčšinou krásnych, pretože na zlé človek rád zabudne.
Podobných miest, ku ktorým mám zvláštny citový vzťah, je však viac. Môj rodný Vyškov, Zlín, kde som prežil dospievanie, Tachov – jeden rok vojny, Boršice u Buchlovic, kde som našiel poklad – svoju manželku. Takisto Veselí nad Moravou, Jeseník, Havířov, Frýdek, kde som býval posledných desať rokov… A teraz som sa sem znovu vrátil.
Všetky tieto mestá majú niečo spoločné, lebo boli určitý čas mojím domovom. Mám v nich množstvo priateľov a mám na ne pekné spomienky. Existuje však mesto, ktoré rozochvieva moje vnútro napriek tomu, že som v ňom nikdy nebol. Tým mestom je nový Jeruzalem, kde sa jedného dňa stretnem s tými, ktorí už zomreli a chýbajú mi. Dedko a babka, brat Pavel, spolužiak Radim a množstvo ďalších príbuzných a priateľov.
Nový Jeruzalem je mesto, kde sa raz stretne minulosť s budúcnosťou. Práve toto vedomie mi pomáha prekonávať rôzne životné problémy a starosti. Pomáha mi žiť v realite tohto sveta s nádejou na niečo oveľa lepšie.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za všetky miesta, kde som mohol byť doma. Teším sa na chvíľu, keď sa naplnia slová Biblie a ja opäť uvidím všetkých svojich príbuzných, kamarátov a duchovných súrodencov, ktorí odpočívajú v prachu zeme a čakajú na chvíľu, keď im dáš večný život. Som rád, že už teraz môžem mať svoj skutočný domov u Teba, v novom Jeruzaleme.

Vlastimil Fürst