Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil. (1Moj 28,15)

Do pätnástich rokov plynul môj život bez väčších komplikácií. Mal som pocit, že som šťastný človek. Všetko sa mi darilo tak, ako som chcel, no zrazu nastal čas, keď som sa mal rozhodnúť, na ktorú strednú školu pôjdem študovať. Zvíťazilo jedno prestížne gymnázium v Brne.
Čoskoro som pochopil, že tým sa radikálne mení všetko, o čom som si dovtedy myslel, že funguje. Odišiel som totiž z jednej z najľahších základných škôl na najťažšie gymnázium. Zrazu som cítil, ako všetci okolo mňa rastú, a ja padám. Nevedel som sa učiť a nemal som vypestovanú nijakú disciplínu. Nebolo nič, čoho by som sa mohol zachytiť. Začal som sa školy báť, i keď som tento pocit dovtedy nepoznal. Najväčší problém mi robila čeština. Stretol som sa tam s profesorkou, ktorá vo mne vzbudzovala paralyzujúci pocit. Keď vstúpila do triedy, ihneď som sa rozochvel. Podobný pocit sa ma zmocnil, keď som doma otvoril zošit, aby som sa učil… Jednoducho to nešlo. Práve vtedy prišla domov staršia sestra a poradila mi: „Tomáš, musíš urobiť dve veci. Po prvé, musíš si vo svojich veciach urobiť systém, aby si mal prehľad o známkach a preberanej látke. Po druhé, každý deň si budeš čítať Bibliu.“
A tak som začal. Chodieval som do malej miestnosti vedľa zboru, kde som bol úplne sám. Vzal som si svoju malú Bibliu a pastelky, aby som si podčiarkol, čo ma zaujme. Vždy, keď som sa mal učiť, šiel som si radšej čítať Bibliu. Musím sa čestne priznať, že to čítanie bola skôr forma úteku než túžba po zbožnosti.
Boh to zvláštnym spôsobom využil. Postupne som zisťoval, že ma to nesmierne baví a napĺňa. Vtedy mi prvýkrát napadla myšlienka, že by sa mi veľmi páčilo, keby som sa tým raz mohol živiť. Bolo to práve vo chvíli, keď som si čítal 28. kapitolu knihy Genezis, kde Boh hovorí: „Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.“ Zrazu som odkiaľsi zvonku dostal obrovskú silu postaviť sa zoči-voči všetkému, čo som dovtedy nebol schopný zvládnuť. Prvýkrát po dlhom čase som cítil, že mi niekto chce dať ďalšiu šancu. Zistil som, že už mi nič nebráni v tom, aby som svoj život odovzdal do Božích rúk. Čas, ktorý som s ním strávil, zmenil môj život. Rozhodol som sa to všetko potvrdiť krstom.
Odvtedy som nikdy neľutoval čas strávený s Bohom.

Otče, pomôž mi dnes pochopiť, že čas, ktorý veci mení, je čas strávený s Tebou.

Tomáš Dymáček