Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj. (Iz 43,1b)

Vyrastal som v kresťanskej rodine a spolu s rodičmi som navštevoval spoločenstvo veriacich ľudí. Pravidelné každodenné rodinné bohoslužby a účasť na spoločných bohoslužbách v cirkvi som chápal ako kultúru našej rodiny. Modlil som sa, pretože som vedel, že sa to má robiť. Všetko, čo teraz spomínam, som robil rád. Bavilo má čítať si každé ráno Bibliu, pretože ma zaujímali biblické dejiny i fakty.
V šiestej triede sa čosi zmenilo, lebo som zrazu túžil pochopiť, prečo a čomu vlastne verím. Tak trochu ma k tomu dotlačili spolužiaci, ktorí mali množstvo otázok. Znovu som začal čítať Bibliu, keďže som potreboval presvedčivé argumenty, ktorými by som obhájil svoju vieru. Mal som radosť z toho, že „moja teológia“ je logická a dá sa obhájiť.
Keď som si jedného rána čítal Bibliu, stalo sa niečo, čo som nečakal. Pravda o tom, že Ježiš je mojím vykupiteľom, ku mne prehovorila tak silno a presvedčivo, že ovládla moje srdce. Zrazu som sa začal tešiť z nádherného spoločenstva a priateľstva s Bohom.
Bol som šťastný, lebo niečo také som dovtedy nezažil. Pochopil som, čo znamená mať živý vzťah s Bohom. Vždy, keď na mňa doľahnú životné okolnosti, idem tam, kde som bol vtedy ako šiestak. Idem na kolená. Teším sa z toho, že realita živého vzťahu s Bohom ma drží „nad vodou“. Neviem, kde by som bol, keby nebolo tejto skúsenosti. Dnes opäť čítam Bibliu, ďalej sa modlím a navštevujem spoločenstvo veriacich ľudí. Nie preto, že by som musel, ale preto, že po tom túžim a chcem to.

Pane, túžim po tom, aby som dnešný deň neprežil len vo vedomí Tvojej lásky, ale aby Tvoja láska bola hnacím motorom všetkého, čo budem prežívať. Prosím, pomôž mi, aby moje kresťanstvo nebolo len teóriou. Chcem, aby bolo naozaj živé a napĺňalo nielen mňa, ale aj tých, ktorých mi dnes pošleš do cesty.

Daniel Márföldi