Veď každý, kto prosí, dostáva, kto hľadá, nachádza, a tomu, kto klope, sa otvorí. (Mat 7,8)

V mladosti som bol „Indiánom“, lepšie povedané „Euroindiánom“. Bol som súčasťou indiánskeho kmeňa a potom aj náčelníkom indiánskeho rodu. Snažili sme sa kopírovať život, kultúru i náboženstvo severoamerického indiánskeho kmeňa Lakota. Dostal som meno Wamnaheza (Kukurica).
Zistili sme, že Lakoti boli vegetariáni, a to korešpondovalo s naším presvedčením. Keďže sme to brali naozaj vážne, učili sme sa ich jazyk, spievali dochované piesne, šili a nosili ich tradičný odev.
Počas víkendových alebo týždenných indiánskych táborov sme bývali v típí s ohňom uprostred. Nepoužívali sme vôbec veci, ktoré vyrobila ruka belocha. (Seba sme pochopiteľne považovali za „červenokožca“.) Čítali sme literatúru, ktorá posilňovala naše presvedčenie a učila nás nezávislému spôsobu života vo voľnej prírode.
Jednou takou knihou bol „Zvitok brezovej kôry“ od E. T. Setona. Autor cielene a systematicky viedol „zálesákov“ k zdokonaľovaniu sa v súžití s prírodou. Vďaka jeho návodom som sa naučil množstvo praktických zručností pre každodenný život. Jedna z jeho kapitol má názov Cesta hľadania pravdy. Pod nadpisom bolo napísané: Prečítaj si Korán a urob z neho poznámky v rozsahu päťtisíc slov. To isté urob s Novou a so Starou zmluvou, s Budhizmom, Bhagavadgítou, Konfuciom, so Zoroastrom, s Platónom, Markom Auréliom…
„Uf…,“ povedal som si, „na to mi nestačí celý život.“ Nič z toho som nepoznal. Jediné, o čom som už v roku 1991 počul, boli dve zmienené časti Biblie. Začal som ju preto zháňať. Keď som sa k nej konečne dostal, začítal som sa do Evanjelia podľa Jána.
Po prvom prečítaní som ničomu nerozumel. Nevedel som si predstaviť, že by som mal z toho napísať „slohovú prácu“. Pri druhom čítaní som si povedal: „Buď som hlúpy ja, alebo je táto kniha akási zvláštna.“ Až skutočná snaha o hlboké vniknutie do tajov tejto knihy mi pri treťom čítaní otvorila oči. Keď som písal úlohu, do očí sa mi tlačili slzy. Závoj môjho starého hrania sa na „najsprávnejšieho“ človeka zrazu zmizol a pochopil som, že to, čo som práve čítal, napĺňa všetky túžby môjho srdca. Je to presne to, čo som od mladosti hľadal. Svoje hlboké uvažovanie som však ukončil slovami: „Škoda, že je to len utópia!“
Dovtedy som sa ani medzi kresťanmi, ktorých som poznal, nestretol s človekom, ktorého život by bol názornou ukážkou konania a lásky Ježiša Krista. Preto som si povedal: „Tak veľmi by som si prial, aby to bola pravda.“ A žil som naďalej svoj život „Indiána“. Nebol som ešte pripravený na to, aby som našiel svojho osobného Boha.

Pane Ježišu, ak dnes stretnem niekoho, kto Ťa potrebuje vidieť v konaní kresťana, pomôž mi, aby som to dokázal. Daj mi múdrosť, lásku i silu, aby to, čo píšeš v Biblii, nebola v mojom živote len utópia.

Roman Uhrin