Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy… (Ján 16,13)

Sme už v 16. kapitole Jánovho evanjelia, ktorá pokračuje v myšlienkach 14. kapitoly – teda Ježišov odchod a úloha Príhovorcu. Tieto pasáže sú symetrické, až paralelné. No sú tu jasné odtienky, keďže 16. kapitola je viac zameraná na slabosť učeníkov a ich chápanie medzičasu, kým s nimi nebude. Rozvíja tiež úlohu Príhovorcu ako toho, kto odhaľuje hriešnosť sveta. Znova je tu viditeľná literárna forma prvej reči na rozlúčku v 14. kapitole, keď učeníci opäť kladú otázky. Príhovorca usvedčuje svet z hriechu, falošnej spravodlivosti a zo súdu. (verše 8-11) V dnešnom texte je Príhovorca nazvaný Duch pravdy, ktorý nás uvedie do všetkej pravdy. Zastavíme sa pri slovese „uvedie“ (hódegéseí), ktoré je v budúcom čase. V súvislosti so 14. kapitolou je dobré uvedomiť si, že v tomto slovese je použitý slovný základ hé hodos (cesta), o ktorej Ježiš hovorí: „Ja som cesta (hé hodos), pravda i život.“ (Ján 14,6)
Duch Pravdy teda nadväzuje na dielo Ježiša Krista, ktorý o sebe hovorí, že je cesta a pravda. V tomto posune vidíme dynamiku trvalého Božieho zjavenia a tiež dôvod, prečo sa učeníci nemusia báť toho, čo príde. Ježiš tým prejavuje hlbokú empatiu, ktorou je pretkaná aj celá 14. kapitola.

Pane, ďakujeme, že nás vedieš v živote rovnako, ako si vtedy viedol učeníkov. Ďakujeme, že nás nenecháš stáť ani ísť samých. Prosíme Ťa, veď nás aj dnes.

Hanka Machová