A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu i telo bez úhony. (1Tes 5,23)

Pred nejakým časom som v televízii videl dokument o dievčatách, ktoré boli predané do nočných klubov. Zaujalo ma rozprávanie mladej Rumunky, ktorú pasákom predal vlastný otec, aby získal peniaze na alkohol.
Cosmina, ako sa toto dievča volalo, sa dostala do jedného pražského nevestinca. Raz ráno využila situáciu a utiekla, no musela preliezť cez malé okno kúpeľne. Celé telo si natrela olejom a potom sa prepchala úzkym otvorom. Nahá bežala rannou Prahou a prosila o pomoc. Muži si ju žiadostivo obzerali, v očiach žien videla pohŕdanie. Pomohol jej iba starý pán, ktorý si v to februárové ráno vyzliekol svoj dlhý kabát a prehodil ho cez nahé telo. Na túto chvíľu Cosmina spomína takto: „Zrazu som sa znova cítila ako normálna bytosť. Už som nebola tovar na predaj a opäť som bola človekom.“
Všetci sme ako ona. Hriech obnažuje našu nahotu, lebo satan v nás vidí len ďalšiu obeť svojej zvrhlej túžby získať vládu nad vesmírom.
Mám rád podobenstvo o márnotratnom synovi. Páči sa mi ten moment stretnutia otca so zbedačeným synom. Aj on sa predsa musel cítiť nahý. Otec preto prikazuje sluhom: „Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!“ (Luk 15,22)
Pri stretnutí s Bohom sa každý hriešnik cíti nahý. Boh nám preto ponúka rúcho svojej spravodlivosti. Praje si, aby sme sa s ním cítili príjemne. Len tak sa budeme tešiť na ďalšie stretnutie.

Pane, Ty vidíš do môjho srdca. Vieš, ako rád by som žil bez hriechu. Obleč ma do svojej spravodlivosti.

Vlastimil Fürst