Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo usnuli. (1Tes 4,13.14)

Počas služieb v nemocnici som neraz potrebovala zohnať pre lekárov staršie zdravotné záznamy našich pacientov. Sú v nich dôležité informácie. Musela som ísť do nemocničného archívu, kde boli od podlahy až po strop police a v nich prísne, podľa jednotlivých nemocničných oddelení, zoradené záznamy hospitalizovaných pacientov. Prehľadne, podľa rokov a potom podľa abecedy, aby som sa v nich mohla ľahko zorientovať.
Opodiaľ sú uložené zdravotné záznamy ľudí, ktorí už zomreli. Niekedy som nahliadla aj do tejto police, na ktorej odpočívali karty staré takmer sto rokov. Moja zvedavosť ma viedla k tomu, aby som do niektorých nazrela. Žasla som nad chorobami i príčinami úmrtia na začiatku 20. storočia: záškrt, šarlach, syfilis, TBC, tetanus, srdcová slabosť, celkové vyčerpanie, mŕtvica, otrava, osýpky, komplikácie počas alebo po operáciách, úmrtia matiek a novorodencov pri pôrode, úrazy…
Koľko utrpenia už táto nemocnica pamätá! Pritom je v nej zvláštne, veľmi príjemné ovzdušie. Akýsi neopísateľný pokoj. Možno aj preto som sa tu vždy pri práci cítila tak dobre.
Rozmýšľam, koľko modlitieb smerovalo z týchto miest k Pánu Bohu? Za čo všetko ľudia prosili alebo ďakovali? Je to zvláštne, ale o všetkých týchto chorých Pán Boh vedel. Mnohé prosby vypočul, no mnohé nie. Prečo? Neviem. To vie len On.
Som presvedčená, že s každým pacientom súcitil, možno s nimi aj plakal. Aj keď im nevrátil zdravie tu na zemi, ponúkal im ho niekde vo večnosti. Každý, kto tu z rôznych príčin dožíval svoje posledné dni, mal možnosť vyprosiť si od Pána Boha odpustenie svojich vín a večný život. A to aj vtedy, keď Jeho dni tu na zemi boli spočítané.
Nádej, že po smrti budem vzkriesený a bez chorôb a núdze budem navždy žiť v Božej prítomnosti, dávala niektorým ľuďom pokoj a vyrovnanosť. Mnohí – rovnako ako dnes – mohli vďaka tomu zomrieť v pokoji a ticho. Tak, ako keby len na krátky čas zaspali pokojným spánkom…

Náš milujúci Pane Ježišu, Ty si nám na Golgote vybojoval víťazstvo nad večnou smrťou. Vďaka Tebe smieme žiť v nádeji, že aj keď naše životy na tejto zemi zhasnú, Ty sa vrátiš ako Pán pánov a Kráľ kráľov. Vrátiš sa a vezmeš si nás k sebe. Ďakujem Ti za túto úžasnú nádej, ktorú nám nedokáže dať nikto iný…

H. M.