Jeden z tých zločincov, ktorí viseli na kríži, sa mu rúhal a hovoril: Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás! No druhý ho zahriakol: Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé. Potom povedal: Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. (Luk 23,39-42)

Dvaja ľudia, dvaja zločinci, dva rozdielne pohľady, no nevyhlasovali sa za nevinných, ako to dnes často počujeme. Ten druhý priznáva, že trpia spravodlivo. Pravdepodobne to boli vrahovia. Nevieme, či sa vzbúrili proti rímskej nadvláde, alebo im išlo len o vlastný prospech. Obaja sa však stretávajú s Ježišom na kríži.
Zrejme o ňom počuli dávno predtým a možno ho už aj videli. Je možné, že boli aj pri niektorom z Ježišových zázrakov, alebo sa rozprávali s niekým, komu Ježiš pomohol. Nech to bolo akokoľvek, ich život to nijako neovplyvnilo. Nakoniec sú uväznení a odsúdení na trest smrti.
Slová druhého zločinca sú naozaj zaujímavé: „On neurobil nič zlé.“ Odkiaľ to vedel? Z toho vyplýva, že Ježiš nebol niekto, o kom počul až teraz. Jeho domnienky potvrdilo aj jeho správanie na kríži. Namiesto kliatby a nadávok počuje slová odpustenia. Prvý zločinec by považoval za dôkaz Ježišovho mesiášstva to, ak by zostúpil z kríža a pomohol aj im. Druhý nečakal nič. Naopak, vnímal to ako rúhanie. Uveril na základe Ježišovho autentického správania, nie na základe zázrakov, ktoré vykonal.
Pre Ježišových učeníkov bolo ukrižovanie dôkazom, že sa mýlili. Ježiš nie je Mesiáš! Druhý zločinec však spoznal v Ježišovi Mesiáša práve na kríži.
Prečo veríš ty? Zažil si zázrak alebo ich očakávaš? Zázrak nič nedokazuje. Ako teda spoznáš Ježiša, Jeho charakter? Ste priatelia, ste si vôbec blízki? Práve to je rozhodujúce.

Otče, chcem Ťa lepšie poznať. Počul som už veľa kázní a mám veľa informácií. Dokážem o Tebe dlho hovoriť. Nie som si však istý, že Ťa naozaj osobne poznám. Prosím, pomôž mi.

Jindřich Černohorský