Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiežby si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst. Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý. Radím ti, aby si odo mňa kúpil… (Zj 3,15-18)

Iste by bolo zaujímavé napísať zoznam vecí, ktoré nás ľudí znepokojujú. Asi by v ňom bolo veľa položiek – začínajúc osobnými záležitosťami a končiac otázkami celospoločenskými.
Aj Boh má zoznam vecí, ktoré ho znepokojujú, no obávam sa, že by sme nenapísali taký zoznam, aký by napísal On. A Jeho zrejme neznepokojujú veci, ktoré by sme napísali my. Boží zoznam totiž znie: Si vlažný. Myslíš si, že si samostatný, a pritom nevieš (nepripúšťaš si), že je to inak.
Doba relativizmu, atomizácie spoločnosti, poklesu morálky, doba, keď neexistuje nijaká absolútna pravda, doba, keď je tu moja pravda, môj názor, moje právo, moje slovo, môj čas, môj majetok… Ja nič a nikoho nepotrebujem.
Ježiš vyjadril svoje túžobné prianie slovami: „Kiežby si bol studený alebo horúci!“ Dve protichodné veci sa nedajú dať dohromady. Nie je možné povedať, že niečo je pravda a opačný názor (protiklad) takisto. Nemožno hovoriť o evolúcii a zároveň o stvorení, vyznávať Boha a pritom presadzovať svoju mienku, že všetko je relatívne. Alebo pristúpiť na to, že Boh síce niečo hovorí, ale ja si myslím… Pripusťme, že je tu absolútna pravda a tou je Boh. Pripusťme aj, že sa môžeme mýliť, alebo, že v živote ide o niečo dôležitejšie ako len o to, čo nás práve znepokojuje. Nebuďme apatickí voči pravde.
Je zlé, keď človek niečo nevie. Oveľa horšie však je, keď človek nevie, že nevie. Preto Ježiš hovorí tak jasne a ukazuje nám skutočné problémy súčasnosti. Problémy, ktoré ak nevyriešime, nedostaneme sa ďalej. Vďaka, Pane, za to.

Pane, často mám pocit, aký som úžasný človek. Som hrdý na to, že som samostatný a nezávislý. Potom sa postavím pred Teba a zrazu vidím svoju biedu a nahotu. Vďaka Tebe si znova uvedomujem, že v mojom živote sú oveľa dôležitejšie otázky ako tie, s ktorými sa tak často trápim. Prosím, prikry moju hriešnu nahotu svojou vlastnou spravodlivosťou.

Jan Dymáček