Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin. (Žalm 34,9)
Ochutnať nejaké dobré jedlo je to najlepšie, čo môžem urobiť. Nechať si jedlo opísať je dobré, ale je lepšie, keď ho sám ochutnám.
„Ochutnajme“ nie náboženstvo, nie kresťanstvo, ale Ježiša, Jeho rady, silu, skrátka vzťah k nám. Je pravda, že musíme prekonať určitú bariéru, nedôveru, nechuť, obavy a predsudky… Ale to je potrebné, pretože pohľad zvonku nám veľa nepovie. Podobá sa to na okná chrámov, ktoré sú vyrobené formou mozaiky. Pri pohľade zvonku nás nenadchnú, ale pri pohľade zvnútra, ktorý zintenzívňujú slnečné lúče, zistíme, aké sú nádherné.
Tak je to aj s vierou a nasledovaním Ježiša. „Zvonku“ – ako nezúčastneným – sa nám nemusí práve páčiť, ale zvnútra spoznáme skutočnú krásu. Ak skutočne neprijmeme Božiu ponuku, ak o nej budeme len počuť alebo hovoriť, ak ju neprežijeme v jej celku a nepocítime ten úžasný pokoj, ktorý nám Boh ponúka, nikdy ju nemôžeme pochopiť a ohodnotiť.
Jeden chlapec si púšťal šarkana a okoloidúci muž sa ho spýtal, čo robí. „Púšťam si šarkana.“
„Si si celkom istý, že tam je? Veď ho ani nevidíš!“
„Nevidím, ale každú chvíľu cítim, ako mi šnúra ťahá ruku. On tam určite je.“
Aj Boh tam určite je. Zistíš to vtedy, keď ho vyskúšaš a odovzdáš mu svoju budúcnosť. Potom príde aj to, čo sľubuje.
Možno máš pocit, že ty to nedokážeš, pretože nie si dosť dobrý. A aj taký Matúš, ktorý bol colník. Keď sa v tom čase povedalo „colník“, hovorilo to samo za seba. Toto povolanie ho odsudzovalo medzi vyvrheľov židovskej spoločnosti, spodinu, hriešnika. Prichádza však Ježiš a oslovuje Matúša, ktorý práve vyberá daň. Matúš stŕpne. „To predsa nie je možné! Asi som zle počul.“ Ale znovu počuje: „Poď za mnou.“
Ježiš oslovuje a pozýva každého. Výzva „poď za mnou“ zaznieva do celého sveta a týka sa všetkých ľudí. Je len na nás, ako odpovieme.
„Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Hospodin.“
Bože, vieš, ako radi by sme šli s Tebou. Ale my máme strach. Bojíme sa, že od nás budeš chcieť niečo, čo nedokážeme. Pomôž nám dnes prekonať tieto obavy a ísť s Tebou ďalej.
Jan Dymáček
