Ženy v akcii – „Women in action“
5.9. − 8.9.2014, Schwäbisch-Gmund, 1. kongres žien v Inter-Európskej divízii
Nestáva sa tak často, aby sme mali príležitosť vidieť spolu takmer 800 žien. A nielen to. Je povzbudzujúce a motivujúce vidieť pokope ženy, ktoré sú radostné, pokojné, usmiate a šťastné. Úžasná atmosféra, objatia známe i neznáme, hľadanie, počúvanie a rozprávanie. Momenty, ktoré nás ženy obohacujú a dávajú nám slobodu myslieť a konať ženským spôsobom.
Mohla by som podrobne opísať „program dňa“ a zhrnúť všetko, čo pre nás organizátori pripravili. Ale bez osobného prežitia neopakovateľnej atmosféry by bolo každé slovo málo oslovujúce a bez výpovednej hodnoty. Ak by však predsa niekto chcel vedieť podrobnosti, môže si to prečítať na: www.women.eud.adventist.org.
Myšlienka 1. kongresu žien je výstižne a plasticky včlenená do troch podôb služby, ktoré sa ukrývajú v troch slovách: nurture – empower – outreach.
- Starať sa, pestovať a vyživovať. Ak chceme dávať (slúžiť), musíme sami prijímať. Ak prijímame, rastieme, ak rastieme, máme čo dávať.
- Splnomocniť a oprávniť pre službu – zodpovedne rozpoznať nielen „kde“ pomáhať, ale aj „ako“ pomáhať . Psychická, ale aj sociálna zdatnosť nám môže pomôcť hľadať primerané riešenia.
- Vytváranie programu pre podchytenie ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Nemocnice a odborná pomoc vyriešia len jednu, aj keď veľmi dôležitú časť pomoci. Empatia, sústredená pozornosť a vnímavá láskavosť môžu priniesť tým, ktorí sú zlomení, sklamaní, odvrhnutí, alebo inak „zranení“, v podobe malých skupiniek liek na rany, ktoré nie sú vždy viditeľné.
Siedmy deň je sobota. Ale pre účastníčky kongresu to bol druhý deň pobytu v Nemecku. Bol to výnimočný čas, výnimočná sobota. Zamyslenie nad Božím slovom predniesla sestra Carla Gober Park. Sestra Carla je riaditeľkou Centra pre duchovný život a jeho celistvosť, odbornou asistentkou a profesorkou na univerzite v Loma Linde, ale aj čerstvou manželkou kazateľa. Oslovila nás biblickým príbehom o desiatich malomocných (Lk 17,11-19). Všetci malomocní z príbehu majú jedinú túžbu: byť zdraví. Ich túžba bola splnená. Spoznali, že boli uzdravení. Ponáhľajú sa ukázať kňazovi, aby mohli počuť vytúženú vetu, že sú vyliečení. Ale jeden z nich sa dokázal zastaviť a vrátiť sa, aby poďakoval. Bol to vzorec jeho správania, uložený hlboko v jeho srdci. Aj v eufórii radosti z uzdravenia tento dobrý zvyk u neho stále fungoval. A práve preto len jeden z desiatich bol uzdravený aj duchovne. Ostatní chorí si neuvedomili, od koho pochádza ich uzdravenie, a preto dostali len kúsok z toho, čo mohli dostať. Máme silu vrátiť sa, aj keď budeme samy? Máme dostatok síl urobiť to, čo je správne?
Rozchádzali sme sa s rozhodnutím isť na cestu, ktorá je dlhá, dynamická a hlboká. Je to cesta, na ktorej chceme osloviť tých, ktorí sú „vonku.“ Symbolicky si každá krajina odniesla domov svetlo, aby sme „videli“ príležitosti milosrdenstva a lásky.
Prečo „Ženy v akcii?“ Pretože ženy v Cirkvi adventistov siedmeho dňa nemajú menšiu zodpovednosť za spasenie ľudí , ako ju majú muži. Ženy majú silu a dar riešiť život a konflikty inak. Možno práve tento historicky Prvý kongres žien v Intereurópskej divízii čoskoro ukáže „AKO“.
Autorkou reportáže je s. Terézia Javorková, ktorá bola jednou z účastníčok slovenskej výpravy na kongrese.
