Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Mat 28,16.17

Je vaša viera stabilná, alebo máte niekedy pochybnosti? Keď som čítal dnešný text z Matúšovho evanjelia, spomenul som si na starú pieseň, ktorú som prvýkrát počul na staručkom gramofóne u mojej tety. Ján Werich s Jiřím Voskovcom v nej spievajú: „Raz si dole, raz hore…“ „Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali.“ (Mat 28,16.17) Všimli ste si to? Učeníci sa klaňajú vzkriesenému Mesiášovi, ale niektorí pochybujú. Stále sa nevedia spamätať zo šoku, ktorý utrpeli, keď videli Ježiša zomierať na kríži.
Možno pritom spomínajú na chvíľu, keď sa Peter vystatoval: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Podobne hovorili aj ostatní učeníci.“ (Mat 26,35) Nakoniec všetci Ježiša zapreli. Všetci ho opustili v okamihu, keď sa cítili ohrození.
Keď po určitom čase apoštolovia čítali Matúšovo evanjelium, určite boli radi, že sa vo svojom rozprávaní zameral len na Petra. „O chvíľu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: Veru, aj ty si jeden z nich! Veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza! Vtedy sa začal zaklínať a zaprisahávať: Nepoznám toho človeka! Vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na Ježišovo slovo: Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. Vyšiel von a horko zaplakal.“ (Mat 26,73-75) Dosť dlho mi trvalo, kým som pochopil, že tieto texty nie sú v Biblii pre to, aby som mal pocit, že som lepší ako učeníci. Neraz som krútil hlavou nad tým, ako mohol byť Peter taký zbabelý. Nechápal som to. Keby som ja prežil s Ježišom také úžasné skúsenosti ako Peter, nikdy by som ho nezradil…
Jedného dňa som si pri čítaní záveru Matúšovho evanjelia uvedomil, že som ako Peter. Nie som o nič lepší. Keď je všetko v poriadku, som hrdina. Potom príde problém a…
Dnes sa pri čítaní týchto textov nepohoršujem nad pochybujúcimi učeníkmi. Naopak, ďakujem Bohu za to, že o tom môžem čítať v jeho Slove. Zistil som, že – podobne ako učeníci – aj ja sa niekedy klaniam, a pritom mám pochybnosti.
Som ako Eliáš, ktorý na vrchu Karmel prežil úžasnú skúsenosť. Boh sa k nemu priznal. Celý Izrael volal: „Hospodin je Boh, Hospodin je Boh.“ (1Kráľ 18,39) Na druhý deň vo svojej modlitbe hovorí: „Dosť už, Hospodin; vezmi si môj život, lebo nie som lepší než moji otcovia.“ (1Kráľ 19,4) Vážim si, že Biblia predstavuje svojich hrdinov nielen v čase slávy, ale aj keď sú na dne. Vážim si Matúša, že je vo svojom rozprávaní pravdivý. Nebojí sa priznať, že viera učeníkov je vrtkavá. Chvíľu sú hore, chvíľu dolu. Keď čítam o krízach, ktorými prechádzala viera Eliáša a učeníkov, mám odvahu kráčať životom viery ďalej. Verím, že ma Boh bude posilňovať rovnako, ako povzbudzoval hrdinov, o ktorých práve čítam.

Pane, ďakujem Ti, že ma podopieraš, keď je moja viera plná pochybností. Chválim Ťa za to. Si úžasný. Mám Ťa rád.