Rýchlo odišli od hrobu a so strachom i s veľkou radosťou to bežali oznámiť jeho učeníkom. Vtom sa Ježiš stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Vtedy im Ježiš povedal: Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby išli do Galiley. Tam ma uvidia! Mat 28,8-10

Prekvapenie, ktoré ženy prežili, keď našli prázdny hrob, vystriedala nesmierna radosť z anjelovho oznámenia, že Ježiš pred chvíľou vstal z mŕtvych. Túto radostnú novinu bežali zvestovať trúchliacim učeníkom. Pri hrobe je aj stráž. Vojaci videli viac ako ženy. Videli, ako bol od vchodu hrobu, v ktorom bol pochovaný ten popravený vzbúrenec, odvalený ťažký kameň. Potom uvideli Ježiša. V tej chvíli im vôbec nepripadal mŕtvy. Pri hrobe sa objavila aj zvláštna postava – anjel, ktorý sa rozprával so ženami…
Chvíľu trvalo, kým sa vojaci spamätali z tohto prekvapenia. „Keď sa ženy vzdialili, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími a po porade dali vojakom veľa peňazí so slovami: Hovorte: V noci prišli jeho učeníci a ukradli ho, kým sme my spali. A keby sa to dopočul vladár, my ho prehovoríme a zariadime, aby ste nemali ťažkosti. Vojaci vzali peniaze a urobili, ako ich poučili. A tieto reči sú rozšírené medzi Židmi až do dnešných dní.“ (Mat 28,11-15) Veľkňazi a zákonníci bojovali proti Ježišovi takmer od začiatku jeho verejnej činnosti. Chystali mu všelijaké pasce. Dokonca aj v sobotu dokázali snovať plány na jeho vraždu. Neprekvapuje nás, že teraz navádzajú a podplácajú strážnych, aby klamali.
Sú všetci veľkňazi, zákonníci, farizeji a saduceji takí zlí, že nemajú nádej na spasenie? Ježiš ich často karhal. Opakovane ich nazýval pokrytcami. Osemkrát nad nimi vyslovil svoje „beda“. Majú ešte nejakú šancu na nápravu? Alebo už prepadli večnému zatrateniu? Apoštol Ján spomína na zvláštnu návštevu, ktorú raz v noci dostal Ježiš. „Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ (Ján 3,1.2) Nikodém je dôkazom toho, že všetci židovskí duchovní vodcovia neboli zlí. Spočiatku tajil svoje sympatie k Ježišovi. Po jeho smrti však podľa Jána „priniesol asi sto libier myrhy zmiešanej s aloou“ na jeho pohreb. (Ján 19,39) V tej chvíli už nie je, podobne ako Jozef z Arimatie, Ježišovým tajným učeníkom, ale verejne sa k nemu priznáva.
Mnohí kňazi uvažovali o Ježišových slovách a sledovali jeho činnosť. Po vzniku kresťanskej cirkvi Lukáš napísal: „Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme mimoriadne rástol. Aj veľké množstvo kňazov poslušne prijalo vieru.“ (Sk 6,7) Ježišovo neúnavné úsilie o záchranu duchovných predstaviteľov národa prinieslo ovocie po jeho nanebovstúpení.
To je pre nás dobrá správa. Možno sa roky modlíme za niekoho, na kom nám veľmi záleží. Možno sa nám zdá, že naše modlitby nemajú zmysel, pretože naše svedectvo o Božej láske naráža na tvrdé srdce. Nevzdávajme sa. Naši priatelia zrejme nemajú tvrdšie srdce ako veľkňazi a farizeji.

Pane, pomôž mi aj dnes veriť tomu, že Tvoje slovo môže zmeniť moje srdce aj srdcia ľudí, za ktorých sa modlím a na ktorých mi záleží.