Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi a povedali: Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: Po troch dňoch vstanem z mŕtvych. Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý. Pilát im povedal: Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete. Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž. Mat 27,62-66

Na Ježišovej pozemskej púti sme sa často stretávali s ľuďmi, ktorí sa stavali do roly „obrancov soboty“. Ježiš bol často terčom ich kritiky, pretože si dovolil v sobotu konať dobré skutky a dokonca aj uzdravovať. Pripomeňme si spor, ktorý s ním viedli farizeji. „V tom čase šiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Učeníci boli hladní a tak začali trhať klasy a jesť. Zbadali to farizeji a povedali mu: Pozri, tvoji učeníci robia to, čo nie je dovolené robiť v sobotu.“ (Mat 12,1.2) Ježiš sa nenechal zatiahnuť do nekonečnej diskusie. Svojou odpoveďou odhalil ich neznalosť židovských Písiem. „On im však povedal: Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný aj so svojou družinou? Ako vošiel do Božieho domu a ako jedli posvätné chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, iba sami kňazi? Alebo či ste nečítali v zákone, že v sobotný deň kňazi v chráme znesväcujú sobotu, a sú bez viny? Hovorím vám: Tu je niečo viac ako chrám. Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných. Veď Syn človeka je pánom nad sobotou. Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy.“ (Mat 12,3-8) Teraz sa pozrime na dnešný text z Matúšovho evanjelia. Opisuje situáciu po tom, ako bol Ježiš ukrižovaný a pochovaný do Jozefovho hrobu. Pretože už bol mŕtvy, čakali by sme, že židovskí duchovní vodcovia budú konečne spokojní. Lenže nie sú. Ježiš ich „straší“ aj po smrti. Niekto si spomenul na jeho slová, že tri dni po ukrižovaní vstane z mŕtvych.
V sobotu majú všetci Židia namierené do chrámu alebo synagógy. Tak ich to učia kňazi a leviti. Tak to bežne robili aj farizeji. Aj v toto sobotné ráno by mali byť v chráme alebo v synagóge. Lenže nie sú.
Na naše prekvapenie ich nachádzame úplne inde. „Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi a povedali: Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: Po troch dňoch vstanem z mŕtvych. Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý. Pilát im povedal: Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete. Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.“ (Mat 27,62-66) Nie je to zvláštne? Ľudia, ktorí tak úzkostlivo dbajú na dodržiavanie všetkých sobotných pravidiel a tradícií, sú v sobotu ráno u panovníka, ktorý je pohan. Zverujú sa mu so svojimi obavami. Žiadajú ho, aby Ježišov hrob prikázal strážiť.
Pilát ich žiadosti vyhovie. Vrátia sa s vojakmi k Ježišovmu hrobu, aby ho zapečatili. Porušujú hneď niekoľko vlastných nariadení a zákonov. Ako je to možné? Je to jednoduché. Namiesto lásky naplnili svoje srdce nenávisťou. Je im jedno, že prestupujú nielen svoje vlastné zákony, ale aj Desatoro.

Pane, je ľahké vymeniť lásku za nenávisť. Chráň preto moje srdce. Buď v ňom Ty sám so svojou láskou. Nechcem nenávidieť. Chcem milovať.