Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš silným hlasom: Éli, Éli, lema sabachthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: Volá Eliáša! Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť. Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodok, zem sa triasla a skaly pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: Toto bol naozaj Boží Syn! Mat 27,45-54

Vždy, keď čítam texty, ktorými sa v týchto dňoch zaoberáme, mám zmiešané pocity. Na jednej strane zármutok nad tým, čo všetko musel Ježiš vytrpieť – posmech, urážky, spochybňovanie božského pôvodu a veľké fyzické utrpenie. Na druhej strane mám radosť, že vďaka tomu môžem mať nádej na večný život. Ježišova smrť, ktorú bol ochotný kvôli mne podstúpiť, je pre mňa najväčším dôkazom Božej lásky.
V súvislosti s Ježišovou smrťou Matúš ponúka zaujímavý detail, ktorý by sme nemali prehliadnuť. „Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš silným hlasom: Éli, Éli, lema sabachthani?, čo znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: Volá Eliáša! Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nasadil na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť. Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odvrchu až naspodok, zem sa triasla a skaly pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: Toto bol naozaj Boží Syn!“ (Mat 27,45-54) Ježišovu smrť prežíva aj príroda. Zem sa trasie. Skaly pukajú. Hroby sa otvárajú. Vychádzajú z nich vzkriesení ľudia. Neviem, koľko ich bolo. Číslo nie je podstatné. Podstatné je, že Ježišova smrť priniesla život niekoľkým ľuďom, ktorí v minulosti zomreli v očakávaní Mesiáša.
Títo ľudia sa osobne presvedčili o pravdivosti Ježišovho tvrdenia, ktoré pobúrilo mnohých kňazov a zákonníkov: „A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.“ (Ján 5,26) Ľudia, ktorí boli v okamžiku Ježišovho skonu vzkriesení, sa pre ostatných obyvateľov Jeruzalema stali hmotným dôkazom toho, že neklamal.
V dave pod krížom sú mnohí, ktorí počúvali Ježišove kázania. Medzi nimi sú schovaní aj Ježišovi učeníci a ženy, ktoré ho sprevádzali na jeho misijných cestách. Keď vidia mŕtveho Mesiáša, na myseľ im prichádzajú slová, ktoré povedal pred niekoľkými dňami: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mat 20,28) Keď Ježiš hovoril o svojej smrti, učeníci mu neverili. Dúfali, že sa to nestane. Teraz na vlastné oči vidia, že neklamal. Ježiš povedal: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ (Ján 10,11) Ježišova smrť priniesla život ľuďom, ktorí boli vzkriesení v okamihu Ježišovho posledného výdychu. Môžeme sa tešiť, že oveľa viac ľudí bude vzkriesených v okamihu, keď sa Ježiš vráti na našu zem, aby splnil, čo sľúbil.

Pane, tento príbeh mi pomáha veriť vo vzkriesenie. A keby som sa ťa náhodou nedočkal živý, nevadí. Ty máš moc vzkriesiť ma. Verím, že to urobíš.