Na úsvite všetci veľkňazi a starší ľudu vyniesli rozhodnutie proti Ježišovi, že ho treba usmrtiť. A tak ho spútali, odviedli a vydali vladárovi Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. Ale oni mu povedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec! On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa. Mat 27,1-5

Na nádvorí veľkňazovho paláca musí byť ešte jeden učeník – Judáš – zradca. V mešci, ktorý mu visí za opaskom, cinká tridsať strieborných, ktoré dostal za zradu. Sedí medzi ľuďmi a pozoruje, čo sa bude diať.
V knihe Cesta lásky je zaujímavá myšlienka: „Ak má byť Kristus ukrižovaný, uvažoval Judáš, potom sa to musí stať. Jeho vlastná zrada Spasiteľa na tom nič nezmení. Ak Ježiš zomrieť nemá, potom ho svojím činom len prinúti, aby sa vyslobodil. Judáš svojou zradou tak či onak získa. Nazdával sa, že predsa len urobil výhodný obchod, keď svojho Pána zradil.“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky, str. 466) Veci sa dali do pohybu. Judáš priviedol veľkňaza sprevádzaného ozbrojeným davom do Getsemani. Ježiš je zatknutý a Judáš čaká, čo sa bude diať. Ak sa Ježiš vyslobodí, je Mesiáš. Ak nie, je to podvodník.
„Na úsvite všetci veľkňazi a starší ľudu vyniesli rozhodnutie proti Ježišovi, že ho treba usmrtiť. A tak ho spútali, odviedli a vydali vladárovi Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, rozľútostený vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv. Ale oni mu povedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec! On odhodil strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa. Potom odišiel a obesil sa.“ (Mat 27,1-5) Judáš zrazu cíti výčitky svedomia. Nezverí sa s nimi Ježišovi, ale ide za veľkňazmi. Chce im vrátiť peniaze. Tí však odmietnu peniaze postriekané krvou nevinného. Aj keď Judáša naviedli na zradu, teraz sa tvária, že ich sa to netýka. Judáš vo svojom zúfalstve odhodí strieborné mince na chrámovú dlažbu a uteká za mesto.
Prečo Judáš radšej nešiel poprosiť Ježiša o odpustenie? Mohol znova nájsť pokoj pre svoju dušu a získať odpustenie, ktoré by ho zbavilo mučivých výčitiek svedomia. Túto možnosť však odmietol…
Vždy, keď čítam príbeh o Petrovom trojnásobnom zapretí a Judášovej zrade, premýšľam, aký bol medzi nimi rozdiel. Obaja zradili. Jeden to riešil samovraždou, druhý sa rozplakal. Prečo? Prečo to Peter zvládol, a Judáš nie? Judášov problém bol v tom, že po uvedomení si svojho hriechu sa nepozrel Ježišovi do očí. Keby to urobil, uvidel by v nich rovnaké pochopenie ako Peter.
Prečo sa Judáš nepozrel na Ježiša? Apoštol Ján opisuje vo svojom evanjeliu stretnutie učeníkov s Ježišom po jeho vzkriesení. Pri tejto príležitosti sa Ježiš Petra opakovane spýtal, aký je jeho vzťah k Spasiteľovi.
„Spýtal sa ho aj tretí raz: Šimon, syn Jánov, máš ma rád? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz pýtal: Máš ma rád?, a odpovedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád. Ježiš mu povedal: Pas moje ovce!“ (Ján 21,17) Zatiaľ čo Peter vie, že Ježiš ho miluje, Judáš o tom pochybuje. Preto nemá odvahu prísť po zrade k Ježišovi. Radšej sa obesí. Škoda, že si viac všímal spoločnú kasu ako Ježišovu lásku. Nakoniec ho to stálo život. Ten pozemský, aj ten večný.

Pane, mám radosť, že som poznal Tvoju lásku. Ďakujem Ti, že k Tebe môžem prísť aj po tom, čo Ťa svojím správaním zapieram.