Čo o tom súdite? Oni odpovedali: Hoden je smrti! Potom mu pľuli do tváre, bili ho po hlave a iní ho tĺkli palicami, a hovorili: Prorokuj nám, Mesiáš, kto ťa udrel! Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilejským! Mat 26,66-69

Dnes budeme hovoriť o zmene, ktorá sa odohrala v živote apoštola Petra. Keď Ježiš upozornil svojich učeníkov, že ho opustia, Peter sa zarieka, že aj keby ho všetci opustili, on to neurobí. Myslí to vážne. Preto v Getsemani tasí meč.
Ježiš sa Petra nezastal. Skôr sa zdá, že jeho statočnosť odsudzuje. V Petrovi sa v tej chvíli niečo zlomí. Bojovník sa mení na diváka.
„Čo o tom súdite? Oni odpovedali: Hoden je smrti! Potom mu pľuli do tváre, bili ho po hlave a iní ho tĺkli palicami, a hovorili: Prorokuj nám, Mesiáš, kto ťa udrel! Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ (Mat 26,66-69) Všimli ste si? Peter sa pozerá. Sedí a nechápe. Zrazu má pocit, že už nie je súčasťou Ježišovej misie. Stáva sa z neho divák. Možno by sme sa mali spýtať, prečo Peter vôbec vstúpil do dvora veľkňazovho paláca. Čo tam vlastne hľadal? Matúš napísal: „Peter ho však zďaleka sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí.“ (Mat 26,58) Prečo zrazu taká viditeľná zmena? Kam sa podela Petrova odvaha a statočnosť? Odpoveď musíme hľadať v minulosti. Už sme o tom niekoľkokrát hovorili. Učeníci sa dosiaľ nezriekli židovskej predstavy o tom, prečo má prísť Mesiáš. Stále sa domnievajú, že Ježiš použije svoju zázračnú moc a oslobodí ich od rímskej nadvlády.
Spomeňte si napríklad na prosbu, s ktorou sa na Ježiša obrátila matka Jakuba a Jána: „Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, klaňala sa a prosila ho o niečo. On sa jej opýtal: Čo chceš? Povedala mu: Povedz, aby títo moji dvaja synovia v tvojom kráľovstve sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici. Ježiš však odpovedal: Neviete, čo si želáte! Môžete piť kalich, ktorý mám piť ja? Povedali mu: Môžeme. Odpovedal im: Môj kalich síce budete piť, ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. To dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec. Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.“ (Mat 20,20-24) Všimli ste si? Učeníci sú namrzení. Prečo? Pretože Jakub a Ján túžia po niečom, čo je podľa nich nezmysel? Určite nie. Ostatní učeníci sa hnevajú preto, že majú pocit, že Jakub a Ján ich chcú obrať o niečo, na čo majú právo aj oni. Veria, že Ježiš obnoví Dávidovo kráľovstvo a oni sa stanú jeho najbližšími radcami. Budú sa podieľať na vláde. Peter má svoju predstavu. Verí, že Rimania budú čoskoro vyhnaní a v Jeruzaleme zasadne na trón potomok kráľa Dávida. Tento sen sa mu teraz rúca. Ježiš sa nechal zatknúť. Podľa Petra je to prejav slabosti, ktorú si kráľ nemôže dovoliť. Verí, že je to začiatok Ježišovho konca. Teraz už chce len zďaleka sledovať, ako to všetko dopadne.
Ako som na tom ja? Na čom stojí moja viera? Nemôže sa mi stať to isté, čo Petrovi? Ako sa z kresťana môže stať divák? Je to jednoduché.
Stačí, keď zo svojho výkladu urobím nemennú dogmu. Keď sa totiž ukáže, že sa mýlim, môžem prežiť rovnaké sklamanie ako Peter.

Pane, pomôž mi odstrániť z mojej viery všetko, čo by sa v budúcnosti mohlo stať príčinou podobného sklamania, aké prežil Peter. Nechcem sa stať divákom, ktorý čaká koniec. Naopak, chcem aktívne očakávať Tvoj triumf.