Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter ho však zďaleka sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli usmrtiť. Nenašli ho však, hoci prišlo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: Tento povedal: Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho postaviť. Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Kristus, Boží Syn. Ježiš mu odpovedal: Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Práve teraz ste počuli rúhanie! Čo o tom súdite? Oni odpovedali: Hoden je smrti! Potom mu pľuli do tváre, bili ho po hlave a iní ho tĺkli palicami, Mat 26,57-67

V nočnej Getsemanskej záhrade Ježiš naplnil Izaiášovo proroctvo. Keď ho chcel Peter brániť, napomenul ho. Potom sa bez akéhokoľvek odporu nechal zajať. Keď to učeníci videli, väčšina z nich sa potichu vytratila.
„Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter ho však zďaleka sledoval až na nádvorie veľkňaza. Vošiel dnu a sadol si k sluhom, aby videl, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli usmrtiť. Nenašli ho však, hoci prišlo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: Tento povedal: Môžem zbúrať Boží chrám a za tri dni ho postaviť. Tu vstal veľkňaz a opýtal sa ho: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti tebe? Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu povedal: Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Kristus, Boží Syn. Ježiš mu odpovedal: Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Práve teraz ste počuli rúhanie! Čo o tom súdite? Oni odpovedali: Hoden je smrti!“ (Mat 26,57-66) Židovskí vodcovia sa snažili vzbudiť zdanie, že proces s Ježišom je spravodlivý a zodpovedá ich zákonu, ktorý hovorí, že odsúdení na smrť majú byť „usmrtení na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. Na základe svedectva len jedného svedka ich nesmieš usmrtiť.“ (5Moj 17,6) Napriek tomu, že Ježišovi nepriatelia sa na tento proces dôkladne pripravovali, stále sa im nedarí Ježiša odsúdiť. Dohodnutí svedkovia nie sú dostatočne dobrí herci. Ich výpovede nepôsobia vierohodne. Ujme sa až pokus prekrútiť slová, ktoré Ježiš vyriekol, keď na začiatku svojej verejnej činnosti prvýkrát vyčistil chrám. Vtedy povedal: „Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.“ (Ján 2,19) Podľa Jána „hovoril o chráme svojho tela“. (Ján 2,21) Židovskí duchovní vodcovia sa celý život odvolávajú na svoju vernosť Božiemu zákonu. Teraz, keď sa potrebujú zbaviť Ježiša, pokojne odsunú bokom jeden zo základných princípov spravodlivého súdu. Veľkňaz ešte viac vyhrotí už aj tak napätú atmosféru. Potom už vládnu len emócie. Konečne dosiahnu svoje. Ježiš je odsúdený za rúhanie.
Pri čítaní tohto príbehu by sme sa nemali dopustiť tej chyby, že necháme pôsobiť len svoje emócie. Odsúdime totiž Židov za to, čo urobili. Ani si neuvedomíme, že odsudzujeme aj seba. Môžeme s čistým svedomím povedať, že všetko, čo sme povedali o niekom inom, bolo overené svedectvom aspoň dvoch svedkov? Nikdy sme si svoje svedectvo o iných „neupravili“? Veľkňazi v tom mali jasno dopredu. Chceli Ježiša za každú cenu odsúdiť. Buďme opatrní. Niečo podobné sa totiž môže stať aj nám.

Pane, nauč ma hovoriť vždy pravdu. Nauč ma hovoriť ju tak, aby som nikomu zbytočne neublížil.