Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte! Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Rabbi! A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: Priateľ môj, načo si prišiel? Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho. Mat 26,47-50

Predstavte si, že idete po meste a stretnete bezdomovca, ktorý sa vyše mesiaca neumýval a neprezliekal. Už z diaľky cítite jeho pach. Najradšej by ste sa mu vyhli. On sa však rozbehne k vám, objíme vás a pobozká… Je to príjemná predstava? Dnešný text nám predstavuje oveľa horšiu situáciu. Teda aspoň podľa mňa. Ale prečítajme si ho. Potom sami posúďte. „Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on. Toho chyťte! Hneď nato pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Rabbi! A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: Priateľ môj, načo si prišiel? Tu pristúpili, položili na Ježiša ruky a zmocnili sa ho.“ (Mat 26,47-50) Ja by som mal problém aj s bozkom od bezdomovca. Keby som si mal vybrať medzi zanedbaným bezdomovcom alebo človekom, ktorého zrada ma bude stáť život, vybral by som si bozk od zapáchajúceho chudáka. Ako sa asi Ježiš cítil, keď k nemu prišiel Judáš, roztiahol ruky na objatie a s priateľskou maskou na tvári povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ Keď si to predstavím, behá mi mráz po chrbte. Strašné pokrytectvo! Takúto faloš nenávidím. Znesiem veľa, ale keď vidím, ako sa niekto priateľsky tvári a usmieva na človeka, ktorého za chrbtom ohovára, mám veľký problém zostať pokojný. To je podobné správanie, aké vidíme u Judáša. Za tridsať strieborných je ochotný zradiť svojho Učiteľa, a pritom sa tváriť ako jeho najlepší priateľ. Je to odporné! O to viac obdivujem Ježišovu reakciu. Povedal mu: „Priateľ môj, načo si prišiel?“ Dokážete to pochopiť? Ježiš nazval Judáša priateľom. Na rozdiel od svojho zradcu, Ježiš sa nepretvaroval. Myslel to úprimne. Aj v tejto chvíli myslel viac na svojho zradcu ako na svoju smrť.
Dovolím si pripomenúť jednu zo zásad Božieho kráľovstva, o ktorej Ježiš hovoril vo svojom prvom kázaní. „Počuli ste, že bolo povedané: Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ja vám však hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Veď keď budete milovať iba tých, čo vás milujú, aká vám patrí odmena? Či to isté nerobia aj mýtnici? A ak budete pozdravovať iba svojich bratov, čo robíte navyše? Či to isté nerobia aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mat 5,43-48) Už od raja sa nám satan snaží nahovoriť, že Boh od nás žiada niečo, čo nie sme schopní splniť. Tvrdil, že Boh chce niečo, čo ani sám nedokáže. No všetko, čo Ježiš hovorí, myslí smrteľne vážne. Dokazuje tiež, že od nás nechce nič, čo by sám nerobil.

Pane, neviem milovať svojich nepriateľov. Asi by som Judáša nenazval svojím priateľom. Chcem sa od Teba učiť takejto láske. Ty vieš skutočne milovať.