Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť? Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. Odišiel druhý raz a modlil sa: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa! Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy. A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca. Mat 26,40-46

Nedávno sme sa chystali na dovolenku do Chorvátska. Bolo to práve v čase, keď začali dozrievať paradajky. Pred odchodom sme sa rozhodli, že zavaríme niekoľko fliaš leča. Nakoniec sme ich s manželkou zavarili osemdesiat.
Večer sme zbalili všetko potrebné do auta a vyrazili na cestu. Po hodine som sa začal cítiť unavený. Na chvíľu som zastavil a zdriemol si. Potom sme pokračovali ďalej. Pred Bratislavou som musel znova zastaviť. Opäť som si zdriemol. Bola to nekonečná cesta.
Potom sme konečne uvideli mestečko Omiš a kemp, v ktorom sme mali objednaný zariadený stan. Začali sme vybaľovať. Tešil som sa, že si konečne ľahnem a dospím prebdenú noc.
V tej chvíli za mnou prišiel neznámy muž s prosbou, či by som ho neodviezol do Splitu. Vraj je to len tridsať kilometrov. Vysvetľoval som mu, že mám za sebou cestu z Havířova, no nakoniec som sa nechal prehovoriť. Vrátili sme sa o tri hodiny – cesty boli úplne upchaté. Potom som si konečne ľahol a zaspal.
„Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: To ste nemohli ani hodinu so mnou bedliť? Bedlite a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. Odišiel druhý raz a modlil sa: Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa! Keď sa vrátil, zasa ich našiel spať, lebo sa im oči zatvárali od únavy. A tak ich nechal, znova odišiel a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom sa vrátil k učeníkom a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka je vydaný do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa môj zradca.“ (Mat 26,40-46) Na rozdiel od Ježiša, učeníkov nečaká smrť na kríži. Preto napriek Ježišovej prosbe, aby bdeli, spia. Možno boli unavení podobne ako ja, keď som cestou na dovolenku presedel celú noc za volantom.
Ježiš vyzval učeníkov, aby bdeli a modlili sa. Nešlo mu o seba. Veľmi dobre vedel, aký šok spôsobí učeníkom jeho zatknutie a následná smrť. Prial si, aby sa modlili a prosili Boha o silu a odvahu zvládnuť to, čo ich v budúcich dňoch čaká.
Učeníci si mysleli, že najlepší prostriedok na načerpanie nových síl je spánok. Zabudli, ako často Ježiš prebdel celú noc na modlitbách a ráno bol plný síl. Teraz mali možnosť prežiť podobnú skúsenosť. Lenže oni uprednostnili spánok.
Je jednoduché učeníkov odsúdiť. Tento príbeh však nie je v Biblii preto, aby sme si po jeho prečítaní pripadali lepší, pretože nám by sa niečo také nestalo. Koľkokrát mi už počas bohoslužby „spadla hlava“? Koľkokrát som bol myšlienkami niekde inde, keď mi niekto z mojich blízkych rozprával niečo, čo bolo pre neho veľmi dôležité… Skôr ako učeníkov odsúdime, zamyslime sa chvíľu nad sebou.

Pane, mrzí ma, že si ostal sám vo chvíli, keď si potreboval modlitebnú podporu svojich učeníkov. Som rád, že Ty nezaspávaš, keď potrebujem, aby si ma počúval. Uč aj mňa pozorne počúvať tých, ktorí to potrebujú.