Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. Keď jedli, povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí. Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Som to azda ja, Pane? On odpovedal: Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: Či som to ja, Rabbi? Odpovedal mu: Ty si to povedal. Mat 26,20-25

Spolu s kamarátom sme v budove zboru zorganizovali prednášky pre študentov. Bolo v čase vlády jednej strany. Keď sa prednášky skončili, dostali sme predvolanie na výsluch do krajskej kancelárie Štátnej bezpečnosti. Vďaka tomu sme zistili, že v našom zbore niekto spolupracuje s ŠtB.
Ďalšia sobota bola veľmi zvláštna. Sedeli sme v modlitebni, ale nemohli sme sa sústrediť na kázanie. Každý rozmýšľal, kto nás mohol zradiť. Viem si predstaviť, ako sa asi učeníci cítili v situácii, ktorú opisuje náš dnešný biblický text. „Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi k stolu. Keď jedli, povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí. Veľmi sa zarmútili a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Som to azda ja, Pane? On odpovedal: Kto si so mnou namočil ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa vôbec nebol narodil. Nato povedal Judáš, ktorý ho zrádzal: Či som to ja, Rabbi? Odpovedal mu: Ty si to povedal.“ (Mat 26,20-25) Všimli ste si, ako zareagovalo jedenásť učeníkov? Jeden po druhom sa Ježiša pýtali: „Azda to nie som ja, Pane?“ Keby som bol medzi nimi, spýtal by som sa inak: „Pane, je to Matúš, Ján alebo Peter?“ Určite by som sa nepýtal sám na seba. Viem predsa, že ja…
Jedenásti sa pýtajú: „Pane, nie som to náhodou ja?“ Akoby pochybovali o svojej vernosti. Rovnakú otázku položil Peter, ktorý sa o niekoľko hodín neskôr dušuje: „Aj keby sa všetci nad tebou pohoršili, ja sa nikdy nepohorším.“ (Mat 26,33) Jediný, ktorý sa nepýta, je Judáš. Vie, kto Ježiša zradí. Ježiš chvíľu mlčí. Nakoniec to Ján nevydrží a spýta sa: „Pane, kto je to? Ježiš odpovedal: Ten, komu podám namočenú skyvu. Potom namočil skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.“ (Ján 13,25.26) V tej chvíli si všetci uvedomia, že Judáš zatiaľ mlčal. V ich tvárach je prekvapenie a náznak toho, že tomu neveria. Judáš to využije: „Či som to ja, Rabbi?“ Všimli ste si? Jeho otázka znie inak. Zatiaľ čo ostatní sú Ježišovým oznámením zaskočení, a zaznieva to aj v ich otázke, Judášova reakcia je veľmi suverénna. Takmer sa zdá, že on jediný sa cíti byť dotknutý.
Z času na čas sa stretávam s kresťanmi, ktorí pôsobia veľmi suverénnym dojmom. Človek má pocit, že sú takmer dokonalí. Vedia presvedčivo poučovať. Často sa odvolávajú na to, že im to alebo ono Pán Boh položil na srdce. On ich poslal k vám, aby vám prostredníctvom nich oznámil niečo veľmi dôležité… Pritom je to z ich strany len pretvárka a hra. Keď im maska svätosti spadne, divíme sa a nechce sa nám veriť. Biblia varuje pred odpadnutím, ktoré nastane v závere dejín nášho hriešneho sveta. Toto odpadnutie hrozí aj nám. Podobne ako učeníci, aj my by sme sa mali z času na čas spýtať: „Pane, nie som to azda ja?“ Len Boh dokonale pozná naše srdce. Len on ho môže zmeniť.

Pane, keď čítam o tom, čo sa stane pred Tvojím príchodom, mám strach. Verím však, že s Tvojou pomocou to zvládneme – ja i moji blízki. Ďakujem Ti.