Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť. Mat 26,14-16

Keď Mária pomazala Ježiša, Judáš ju za to odsúdil. Mal pocit, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Ježiš sa však zastal Márie slovami: „Nechaj ju, urobila to na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa vždy nemáte!“ (Ján 12,7.8) Tieto slová sa Judáša dotkli. Považoval to za verejnú urážku. Dozrelo v ňom rozhodnutie, s ktorým sa už nejaký čas pohrával.
V knihe Cesta lásky je zachytená zaujímavá myšlienka: „Mária pozorne počúvala každé Ježišovo slovo… Počula Ježiša hovoriť o jeho blížiacej sa smrti a vo svojej hlbokej láske, no i zármutku, mu chcela prejaviť svoju úctu. Za cenu osobnej obete kúpila alabastrovú nádobu ‚vzácneho nardového oleja‘, aby mu pomazala telo. Mnohí však teraz tvrdili, že bude korunovaný za kráľa. Máriin zármutok sa zmenil na radosť. Chcela ako prvá vzdať poctu svojmu Pánovi. Rozbila nádobu a vzácny olej vyliala Ježišovi na hlavu a nohy.“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky 360) Ježiš prijal túto kráľovskú poctu. Potom sa Márie zastal. „Ježišov pohľad presvedčil Judáša o tom, že Spasiteľ spoznal jeho pokrytectvo a vie o jeho nízkej povahe hodnej opovrhnutia. Pochvalným slovom o Máriinom skutku, ktorý bol tak prísne posúdený, Kristus vlastne napomenul Judáša… Judáša výčitka pálila v srdci. Rozhodol sa pre pomstu. Od večere šiel priamo k veľkňazovi do paláca, kde práve zasadala rada…“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky 362) O tom, čo sa stalo potom, Matúš napísal: „Vtedy odišiel jeden z Dvanástich, menom Judáš Iškariotský, k veľkňazom a povedal: Čo mi dáte, ak vám ho zradím? Oni mu určili tridsať strieborných. Od tej chvíle hľadal príležitosť ho zradiť.“ (Mat 26,14-16) Ešte raz nahliadnime do knihy Cesta lásky: „Judáš tak dlho podliehal lakomstvu, že udusilo v ňom všetky dobré vlastnosti… Spaľovala ho závisť, že Spasiteľ dostal dar kráľovského významu. Svojho Pána zradil za cenu menšiu, než čo stála nádoba voňavého oleja.“ (E. G. Whiteová, Cesta lásky 362) V prečítanom texte ešte viac vyniká priepastný rozdiel medzi Máriou a Judášom. Mária vedela, akú cenu má Ježiš pre jej ďalší život. Za masť, ktorou pomazala svojho Pána, mohla dostať tristo oviec. Pomazaním prejavila Ježišovi svoju vďačnosť za všetko, čo jej dal.
Judáš mal opačný pocit. Zdalo sa mu, že zo vzťahu s Ježišom nemá nijaký osoh. Ako dobrý obchodník rýchlo pochopil, že konečne sa mu naskytla príležitosť z chodenia s Ježišom niečo získať. Cenu života svojho Majstra ocenil na tridsať strieborných mincí.
Mária sa vzdala masti, ktorá stála tristo denárov, a získala večný život. Judáš predal svojho Pána za tridsať strieborných a večný život stratil. Apoštol Pavol, ktorý sa kvôli Ježišovi vzdal sľubnej kariéry, neskôr napísal: „A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere.“ (Fil 3,8.9) Strata nie je vždy stratou a zisk nemusí byť vždy ziskom.

Pane, som rád, že som Ťa poznal. Chcem podobne ako Pavol a Mária nájsť skutočné životné hodnoty, ktoré mi pomôžu na ceste za Tebou.