Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc, a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali. Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom. Mat 26,1-5

Ľudia si odjakživa mysleli, že účel svätí prostriedky. Tento názor prežil až dodnes. Je to pravda? Je možné takto ospravedlniť naše zlé správanie? Blíži sa okamih Ježišovej obete. Ježiš to netají. Opakovane o tom hovorí. Jeho učeníci túto informáciu odmietajú brať na vedomie. Zatiaľ čo oni si jeho smrť neprajú, medzi duchovnými vodcami Izraela pribúda tých, ktorí sú rozhodnutí urobiť všetko pre to, aby sa čím skôr stala skutočnosťou.
„Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: Viete, že o dva dni nastáva Veľká noc, a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali. Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že sa lesťou zmocnia Ježiša a zabijú ho. Hovorili však: Nie vo sviatok, aby nevznikla vzbura medzi ľudom.“ (Mat 26,1-5) Veľkňazi a starší sú odstrašujúcim príkladom selektívneho prístupu k Božiemu zákonu. Spomínate si, ako opakovane reagovali na Ježišovo uzdravovanie v sobotu? Pripomeňme si aspoň jednu príhodu z jeho života. „Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať. On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá. Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.“ (Mat 12,10-14) Všimli ste si? Podľa farizejov urobiť v sobotu dobrý skutok je hriech. Hnevá ich, že Ježiš práve v sobotu prejaví chorému Božiu lásku. Na druhej strane im vôbec nevadí, že v sobotu plánujú vraždu.
Niečo podobné sa stalo aj na konci Ježišovho pozemského života. Znovu sa zišli zástupcovia duchovnej elity národa. Dohodli sa, že Ježiša, ktorý ich pripravil o popularitu a vážnosť, zabijú. Dokonca na to našli ušľachtilý dôvod – ak by Ježiš zostal nažive, mohol by vyvolať povstanie proti Rimanom a…
Veľkňazi a starší sa domnievali, že „účel svätí prostriedky“. Dejiny ukazujú, že to nie je pravda. Nezabránili občianskej vojne, ani vojne s Rimanmi… Chrám i hlavné mesto boli aj tak zničené.
Skôr ako si začneme nahovárať, že sme lepší ako veľkňazi a starší, skúsme premýšľať o tom, aký je náš postoj k zákonu. Sú pre nás všetky prikázania rovnako záväzné? Čo je podľa nás horší hriech – nevera, alebo ohováranie? Vražda, alebo neúcta k rodičom? Dajme si pozor, aby sme si aj my nemysleli, že účel svätí prostriedky. Hriech zostane hriechom, aj keď si ho akokoľvek zdôvodníme. Dajme si pozor, aby sme neskončili ako veľkňazi a starší.

Pane, hriech zostane hriechom, aj keď mám preň „sväté zdôvodnenie“. Viem, že hriech nie je možné ospravedlniť. Len ho vyznať a prosiť o odpustenie.