Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. Mat 25,24-30

Jedno sobotné popoludnie ma vzal dedko na prechádzku do lesa. Ako sme šli pomedzi smreky, ukázal mi veľkú hromadu ihličia, ktorá bola od nás vzdialená asi päťdesiat metrov. Keď sme prišli bližšie, zistil som, že to ihličie sa hýbe. Bolo to mravenisko.
Dedko ma priviedol ešte bližšie. Zrazu som uvidel stovky chodiacich mravcov. Spočiatku sa zdalo, že lezú jeden cez druhého a majú v tom všetkom poriadny zmätok. Potom mi dedko začal ukazovať, kde majú svoje cestičky, kadiaľ si nosia dnu zásoby, kde majú vetracie okienka a mnoho ďalších zaujímavostí.
Keď sme večer prišli domov a babička sa chystala čítať z Biblie, požiadal ju, aby mi prečítala jeden krátky verš: „Lenivec, zájdi k mravenisku, pozoruj cestičky mravca a zmúdrej.“ (Prísl 6,6) Keď dočítala, dedko sa pomodlil. Prosil Boha, aby sme neboli leniví. Potom sme šli spať.
Na túto príhodu som si spomenul, keď som čítal záver príbehu o hospodárovi, ktorý zveril trom sluhom svoj majetok a odcestoval. Včera sme premýšľali o prvých dvoch sluhoch. Dnes sa zameriame na tretieho.
„Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mat 25,24-30) Premýšľal som o tom, ako sa asi cítil tento muž. Kým bol jeho pán na cestách, stále kontroloval, či je zakopaná hrivna na svojom mieste. „Ale som s tým vybabral,“ hovoril si. Zatiaľ čo jeho dvaja kolegovia každý deň sledovali vývoj na burze a usilovne obchodovali, aby zhodnotili prostriedky svojho pána, on len dával pozor. Občas zašiel na miesto, kam zakopal zverený majetok, a spokojne sa vrátil domov. Možno bol typickým príkladom leňocha, o ktorom múdry Šalamún napísal: „Lenivec si pripadá múdrejší než sedem rozumne odpovedajúcich.“ (Prísl 26,16) Je celkom možné, že sa považoval za múdreho. Prečo sa namáhať, keď stačí dávať pozor? Príbehy o pannách a hrivnách majú zvláštny súvis. Pracovití služobníci boli pozvaní dovnútra k svojmu pánovi a rozumné panny vošli na svadobnú hostinu. No lenivého sluhu pán vyhodil. Skončil rovnako ako nerozumné panny, ktoré našli bránu do ženíchovho domu zatvorenú.

Pane, tiež mám niekedy chuť zakopať svoje hrivny a nečinne čakať na Tvoj návrat. Vďaka za tento príbeh, ktorý mi pripomína, že nebo nie je pre leňochov. Chcem sa učiť od mravcov usilovnosti.