Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Mat 25,19-23

Včera sme začali čítať príbeh o mužovi, ktorý zveril svoj majetok do rúk svojich služobníkov a odišiel na ďalekú cestu. Pozrime sa, ako to dopadlo, keď sa vrátil.
Najprv sa vás však niečo spýtam. Sporíte? Snažíte sa vytvoriť si nejakú rezervu na horšie časy? Predstavte si, že by som vám navrhol, že vaše úspory v krátkom čase zhodnotím o sto percent. Zverili by ste mi ich? Dnes nám takéto stopercentné zhodnotenie môže pripadať podozrivé. V Ježišovej dobe to však zrejme bolo možné, lebo inak by o tom vo svojom príbehu nehovoril.
„Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!“ (Mat 25,19-23) Neviem, ako dlho bol tento boháč na cestách. Jeho dvaja sluhovia však nestrácali čas. Investovali zverené prostriedky a snažili sa čo najviac ich zhodnotiť. Museli to robiť dobre, pretože skôr, ako sa ich pán vrátil z cesty, títo dvaja sluhovia jeho majetok zdvojnásobili.
Chcel by som mať takých podriadených. Vôbec sa ich pánovi nečudujem, že ich pochválil. Stopercentný zisk. Museli to byť schopní ľudia. Ježiš sa však vo svojom príbehu nevenuje ekonomike. Zameriava sa na niečo iné. Hovorí o našej zodpovednosti za hodnoty, ktoré nám Boh zveril. Dáva nám rozdielne schopnosti, nadanie a inteligenciu.
Je zaujímavé, že Boh nás neobdarováva rovnako. Možno tým nadanejším niekedy závidíme. Možno niekedy Boha prosíme, aby nám dal väčšie obdarovanie, než práve máme. Pán Ježiš nás však varuje: „Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať.“ (Luk 12,48) Tieto slová nám poskytujú dôležitú informáciu. Príde deň, keď sa každý bude zodpovedať svojmu Pánovi. Tým Pánom je Boh. Opakovane nás upozorňuje, že nič z toho, čo robíme, neunikne pozornosti nebeských „zapisovateľov“, ktorí vedú záznamy o všetkom, čo robíme a o čom hovoríme. Zaznamenávajú dokonca aj naše myšlienky.
Ako skončia „pracovití“ služobníci, ktorí poslúchli svojho pána a snažili sa zhodnotiť to, čo dostali? Prorok Malachiáš napísal: „Budú mi — hovorí Hospodin zástupov — v deň, ktorý chystám, zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý, ako je zhovievavý otec k synovi, ktorý mu slúžil.“ (Mal 3,17)

Pane, prial by som si, aby si ma raz prijal rovnako radostne ako tých dvoch sluhov z tohto príbehu. Preto chcem zhodnotiť hrivny, ktoré mi dávaš.