Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Pochabé si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali. Mat 25,1-5

Čo sa vám vybaví v mysli, keď počujete slovo svadba? Nevesta v bielych šatách, stoly plné dobrého jedla a pitia, slávnostne oblečení hostia… Alebo množstvo vybavovania a práce, stres a na konci veľká únava? „Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Pochabé si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Rozumné si však vzali s lampami v nádobkách aj olej. Keď ženích dlho neprichádzal, na všetky prišli driemoty a zaspali.“ (Mat 25,1-5) Ako chlapec som si vždy hovoril: „Ako mohli zaspať? Veď čakanie nie je náročné!“ Bolo to v čase, keď som mal problém zaspať napríklad večer pred školským výletom, na ktorý som sa tešil. Prial som si, aby som už spal, pretože v spánku čas rýchlejšie plynie. Čím viac som si prial zaspať, tým dlhšie mi to trvalo. O to radostnejšie potom bolo prebudenie.
S pribúdajúcimi rokmi stále lepšie rozumiem tomu, že zaspať sa dá aj pri čakaní na niečo, na čo sa veľmi teším. Únava urobí svoje. Ak človek ide na hranicu svojich síl, nemôže sa diviť, že zaspí vo chvíli, keď je to najmenej vhodné.
Ježiš rozpráva o desiatich pannách. Spočiatku vyzerajú všetky úplne rovnako. Sotva by sme medzi nimi našli nejaký rozdiel. Napriek tomu hneď na začiatku hovorí, že päť je rozumných a päť nerozumných. Všetky sa pripravili. Spoločne sa tešili na chvíľu, keď si ženích príde po nevestu a spolu so svadobným sprievodom sa vydajú na hostinu. Obliekli si slávnostné šaty a vybrali sa na miesto, kde mali čakať ženícha. Lampami budú svietiť svadobným hosťom cestou do ženíchovho domu, kde je pripravená niekoľkodňová hostina. Keď sa zotmelo, zapálili svoje lampy a čakanie si krátili rozhovorom. Spomínali na detstvo nevesty, na to, ako sa zoznámila so ženíchom… Veď to poznáte – o čom všetkom sa v takej chvíli hovorí.
Čas plynul, a ženích stále neprichádzal. Jedna po druhej zaspali. Nakoniec zaspali aj tie najuvravenejšie. Vo sne sa samy stávajú nevestami. Všetko sa točí okolo nich. Nádherný sen…
Panny v Ježišovom príbehu predstavujú nás, čo čakáme návrat svojho Spasiteľa. Aj my sa snažíme pripraviť všetko na túto jedinečnú udalosť. Tešíme sa, že konečne uvidíme Ježiša tvárou v tvár. Možno sa už nemôžeme dočkať. Preto niektoré časti prípravy nachytro odbavíme.
V čom spočíva základný rozdiel medzi čakajúcimi dievčatami? Všetky sa tešia. Všetky sa pripravujú, ako najlepšie vedia. No len polovica z nich pripustí možnosť, že ženích môže meškať. Preto si vezmú aj náhradné nádobky s olejom.
Ako je to s naším čakaním návratu ženícha? Sme ochotní čakať dlhšie, než sme si pôvodne mysleli? Nezaskočí nás, keď bude Ježišov príchod trochu meškať? Áno, on hovorí, že príde skoro. Ale Boh má iný čas než my. Jeho „skoro“ už trvá takmer dve tisícročia. Vydržíme ešte čakať?

Pane, keby malo byť po mojom, prial by som si, aby si prišiel hneď teraz. Už som unavený z čakania. Pomôž mojej viere, aby nezhasla.