Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakochs veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a tí zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja nebies až po druhý. Mat 24,29-31

Ježiš pokračuje v zozname znamení, ktoré budú predchádzať jeho návrat na našu zem. Po varovaní pred falošnými mesiášmi upriami našu pozornosť na nebo.
„Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie a mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uzrú Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle svojich anjelov s veľkou poľnicou a tí zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja nebies až po druhý.“ (Mat 24,29-31) Uvažoval som o tom, ako sa učeníkom páčil spôsob, akým im Ježiš odpovedal na ich otázku. Mám pocit, že by boli radšej, keby im povedal: „Priatelia, niekoľko desaťročí ešte môžeme spokojne žiť. Chrám bude zničený 29. augusta roku 70. Pokiaľ ide o môj návrat na túto zem, tak toho sa vy v žiadnom prípade nedočkáte…“ Prečo im Ježiš neodpovie takto? Prečo necháva učeníkov žiť s nádejou, že sa vráti ešte počas ich života? Vždy, keď rozmýšľam o týchto otázkach, prichádzam k záveru, že Ježiš nás dobre pozná. Preto nepovie dátum, len opíše dobu, kedy sa vráti.
Ako by to dopadlo, keby učeníci poznali dátum oboch udalostí? Boli by takí aktívni a odhodlaní? Alebo by si povedali, že na prípravu majú dosť času? Nemôžem hovoriť za nich, ale ak boli takí, ako som ja, kresťanstvo by dnes bolo zabudnutým náboženstvom.
Ježiš nám dáva geniálnu charakteristiku doby konca. Každá generácia kresťanov čaká, že to budú práve oni, ktorí sa za života dočkajú návratu svojho Spasiteľa. Sám som poznal mnoho ľudí, ktorí až do konca dúfali, že Ježiš príde skôr, ako zomrú.
Počas jedných prázdnin sme s manželkou pozorovali padanie hviezd. Sedeli sme v záhrade a sledovali nebo. Každú chvíľu po ňom preletel žiariaci bod. Tento meteorický roj sa pravidelne opakuje. V júli má meno Perseidy. Sedel som so zdvihnutou hlavou a rozmýšľal, že raz sa na oblohe ukážu také znamenia, ktoré nás preberú z našich duchovných driemot a pomôžu nám nájsť novú motiváciu na čakanie návratu nášho Spasiteľa.
Páči sa mi záver dnešného textu. Ježiš vyšle svojich anjelov, aby zo všetkých kútov zeme priviedli každého človeka, ktorý čaká návrat svojho Kráľa. Nášmu Spasiteľovi sa nikto nestratí. Ježiš zasľúbil: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Ján 14,2.3) Stále viac ľudí dnes verí astrológii. Veria, že hviezdy určujú ich osud. Podľa Ježiša nám hviezdy len pripomínajú, že sa blíži okamih, keď sa znovu stretneme s našimi milými, ktorí zomreli vo viere vo vzkriesenie. Pripomínajú nám sľub nášho Spasiteľa, že sa po nás čoskoro vráti.

Pane, prajem si, aby to bola práve moja generácia, ktorá sa dočká Tvojho príchodu. Teším sa na chvíľu, keď Ťa budú spolu vítať všetky generácie spasených. Bude to nádherný zástup.