Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste! Hľa, váš dom vám zostáva spustnutý. Lebo hovorím vám: Odteraz ma neuvidíte dovtedy, kým nebudete hovoriť: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Mat 23,37-39

Boh je všemohúci, no napriek tomu je občas bezmocný. Jeho bezmocnosť sa prejaví v životoch ľudí, ktorí odmietnu jeho milosť. Niečo podobné prežíval Ježiš, keď niekoľko hodín pred svojou smrťou hľadel na mesto Jeruzalem.
Tri a pol roka sa usiloval o reformu judaizmu. Jednoduchí ľudia jeho reformu prijali, duchovní vodcovia nie. Robili všetko pre to, aby Ježiša nakoniec odmietli aj tí, ktorí v ňom videli záchrancu národa a zasľúbeného Mesiáša.
Ježiš hľadí na nádheru hlavného mesta. Díva sa na chrám, ktorého zlato sa trbliece v žiari zapadajúceho slnka. Do tejto nádhernej atmosféry vyriekne smutné proroctvo: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, ale nechceli ste! Hľa, váš dom vám zostáva spustnutý. Lebo hovorím vám: Odteraz ma neuvidíte dovtedy, kým nebudete hovoriť: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ (Mat 23,37-39) Stačí si prečítať dejiny sveta a zistíme, že čoskoro sa tieto slová splnili. Z chrámu nezostal kameň na kameni. Jeho obyvatelia, ak prežili rímske obliehanie, sa potom rozpŕchli do celého sveta. No ani tam nenašli pokoj a mier.
Boh zostáva verný zmluve, ktorú uzavrel s Abrahámom, Izákom, Jákobom a neskôr aj s Mojžišom, a svojmu ľudu žehná. Vďaka tomu sa Židom ekonomicky darí všade, kam prídu. Paradoxne práve toto požehnanie spôsobuje Židom ďalšie a ďalšie problémy.
Od pádu Jeruzalema v sedemdesiatom roku, keď bol dobytý vojskami rímskeho cisára Títa, až po holokaust v minulom storočí sa židovský národ neustále musel brániť pred útokmi. Kedykoľvek potreboval nejaký panovník peniaze na vojnu, tak v lepšom prípade Židov len ožobráčil. No väčšinou to bolo spojené s ich genocídou.
V Ježišových slovách je aj zasľúbenie. Židia nebudú nikdy vyhubení. Nezaniknú ako niektoré iné národy. Prežijú až do Ježišovho návratu na našu zem.
Keď v roku 1947 Organizácia spojených národov schválila rozdelenie palestínskeho územia na dva štáty – židovský a arabský, nikto nečakal, aký úspech budú mať Židia v napĺňaní tohto plánu. Napriek tomu, že v koncentračných táboroch zomrelo takmer šesť miliónov Židov, už 14. mája 1948 bola vyhlásená nezávislosť štátu Izrael. Dostali vlastne púšť. Znovu sa však prejavilo Božie požehnanie a ich veľká pracovitosť.
Kto dnes navštívi Izrael, nestačí sa diviť. Kontrast medzi územím obývaným Židmi a oblasťami obývanými Arabmi je ohromný.
Ich príbeh, ktorý sa začína Abrahámom, je dodnes príkladom veľkej Božej lásky a vernosti. Napriek tomu, že Židia ho opakovane zraňujú, On zostáva verný a rovnakú lásku a vernosť prejavuje aj nám…

Pane, keď premýšľam o tom, koľkokrát som Ťa sklamal a opustil, musím obdivovať trpezlivosť, ktorú so mnou máš. Ďakujem Ti za lásku a vernosť. Ďakujem za každodenné požehnanie.