Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Amen, hovorím vám, to všetko príde na toto pokolenie. Mat 23,34-36

Ako by ste sa zachovali v dobe, keď Židia zabíjali prorokov? A keby ste boli pri tom, keď sfanatizovaný dav kričal: „Ukrižuj ho!“? Boli by ste lepší? Farizeji a zákonníci si mysleli, že sú lepší než ich otcovia. Ježiš im však povedal: „Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, aby prišla na vás všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Amen, hovorím vám, to všetko príde na toto pokolenie.“ (Mat 23,34-36) Duchovní vodcovia si museli vypočuť pravdu. Nie sú lepší než ich otcovia. Možno ešte horší. Budú robiť to isté, dokonca nechajú ukrižovať Mesiáša. Ježiš sa tu odvoláva na príhodu z čias kráľa Jóaša, ktorý začal vládnuť, keď mal sedem rokov. Vlastne namiesto neho vládol jeho strýko Jójada. Spolu so svojou ženou mu zachránili život vo chvíli, keď Jóašova stará matka dala v túžbe po moci vyvraždiť všetkých svojich potomkov.
Kým Jójada žil, kráľovstvo mladého kráľa kvitlo. Kňaz Jójada začal reformu náboženského života. Zdalo sa, že Boh bude môcť zase žehnať svojmu ľudu. No keď strýko Jójada umrel, mladý kráľ začal uctievať pohanské božstvá.
Bohu to nebolo ľahostajné. Preto k nemu poslal proroka: „Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zekarjovi, synovi kňaza Jójadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás. Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali. Kráľ Jóaš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zekarjov otec Jójada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!“ (2Par 24,20-22) Pri čítaní životopisu kráľa Jóaša si všimnime jeho závislosť od strýka Jójadu. Biblia nikde neuvádza, že získal aj zdravú závislosť od Hospodina. Keď kňaz zomrel, kráľ Jóaš začal rýchlo upadať. Zatiaľ čo jeho strýko bol pochovaný ako kráľ, kráľ Jóaš nebol pochovaný medzi kráľov. Premýšľal som o tom, či Ježiš zámerne pripomína tento príbeh. Čo tým chce povedať duchovným vodcom? Farizeji a zákonníci si myslia, že majú patent na Božie kráľovstvo. Sú si istí, že vďaka svojmu pôvodu a postaveniu v ňom majú zaistené miesto.
Ježiš vie, že to nie je pravda. Pretože mu záleží na každom človeku, snaží sa ich varovať. Chce im naznačiť, že ich miesto v nebeskom kráľovstve môže obsadiť niekto iný. Porozpráva im podobenstvo o svadobnom rúchu a márnotratnom synovi. Pripomenie im tiež príbeh zo života kráľa Jóaša.
Nezabúdajme, že toto nebezpečenstvo hrozí aj nám.

Pane, ďakujem Ti, že ma máš rád a že mi svoju lásku dokazuješ niekedy aj nepríjemnou kritikou. Prosím, daj mi odvahu na ňu správne reagovať.