Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: Na Mojžišovu stolicu zasadli zákonníci a farizeji. Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia. Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú nimi ani prstom pohnúť. Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. Majú radi popredné miesta na hostinách a prvé stolice v synagógach, pozdravy na námestiach, a aj to, keď ich ľudia oslovujú: Rabbi! Mat 23,1-7

Ježišov rozhovor s duchovnými vodcami počúvali aj ľudia v zástupe, ktorý ho obklopoval. Sú z toho zmätení. Zisťujú, že ich učitelia majú veľa problémov. Teraz dokonca odmietajú prijať a uznať zasľúbeného Mesiáša. Je zlé všetko, čo ich učili? Ježiš vidí ich rozpoloženie. Rozhodne sa, že im ukáže, ako by sa mali zachovať. Matúš podrobne zaznamenal toto Ježišovo kázanie. Niekoľko dní budeme o ňom rozmýšľať.
„Vtedy Ježiš povedal zástupom a svojim učeníkom: Na Mojžišovu stolicu zasadli zákonníci a farizeji. Robte teda a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale podľa ich skutkov nekonajte. Lebo oni len hovoria, ale nerobia. Zväzujú ťažké bremená, ktoré nemožno uniesť, a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami nechcú nimi ani prstom pohnúť. Všetky svoje skutky konajú iba preto, aby ich ľudia videli. Rozširujú svoje modlitbové remienky a zväčšujú si strapce na rúchach. Majú radi popredné miesta na hostinách a prvé stolice v synagógach, pozdravy na námestiach, a aj to, keď ich ľudia oslovujú: Rabbi!“ (Mat 23,1-7) Je to zvláštny výrok. Počúvajte, čo vám títo učitelia hovoria, ale neberte si príklad z toho, ako sa správajú. Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Farizeji veľmi dôsledne dodržovali jednotlivé paragrafy Mojžišovho zákona. V tejto oblasti by sme sa s nimi sotva mohli porovnávať. Tak čo je na ich správaní zlé? Zlé nie je to, čo robia, ale ich pohnútky. Prečo robia dobré skutky? Nie je to niečo, čo im ide zo srdca. Pohnútkou je túžba po obdive. Robí im dobre, keď ich iní chvália a túžia sa od nich učiť. Myslím, že v tom by sme im mohli celkom dobre rozumieť. Kto z nás by z niečoho podobného nemal radosť? Keď som tieto slová dočítal, povedal som si: „Čo by asi Ježiš povedal na moju adresu? Mohol by aj v mojom prípade povedať ľuďom, aby zachovávali a robili všetko, čo im hovorím? Nevaroval by ich, aby ma radšej ani nepočúvali, ak si nechcú ublížiť?“ Spomenul som si pritom na jeden starý príbeh. Otec päťročného Petríka sa v ten večer vybral do hostinca. Od ich samoty to bolo dosť ďaleko a vonku bola poriadna metelica. Preto si dával pozor, aby nezišiel z cesty. Keď sa obzrel, uvidel, že za ním kráča jeho malý syn Peter. Zakričal naňho, aby sa vrátil, pretože môže zablúdiť a zamrznúť. Peter mu odpovedal: „Ocko, neboj sa. Nič sa mi nestane. Idem v tvojich stopách.“ V tej chvíli si otec uvedomil, kde jeho syn skončí, keď pôjde v jeho stopách. V predstavách ho videl ako alkoholika… Otočil sa a vrátil domov. Do hostinca už nikdy nevkročil.
Kam by došli ľudia, keby sa vybrali v mojich stopách? Čo bude jedného dňa z mojich detí? Nemal by som tiež urobiť nejaké zmeny vo svojom životnom štýle? Podobné otázky mi vírili mysľou, keď som rozmýšľal o Ježišovom hodnotení farizejov.

Pane, som horší ako farizeji. Často som zlým príkladom nielen pre svoje deti, ale aj pre susedov a spolupracovníkov. Prosím, naprav škody, ktoré som napáchal. Odpusť mi. Prosím, pomôž mi prežívať každý deň zmenu k lepšiemu.