Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal: Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone? A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci. Mat 22,34-40

Posledné dni chcú duchovní vodcovia Ježiša usvedčiť a zničiť. Veľkňazi, zákonníci, saduceji a farizeji vymýšľajú spôsob, ako sa zbaviť buriča, ktorý im už tak dlho znepríjemňuje životy.
Sotva saduceji odídu, farizeji k nemu vyšlú svojho človeka. „Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, znalec zákona, sa spýtal, aby ho pokúšal: Učiteľ, ktoré je najväčšie prikázanie v zákone? A on mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ (Mat 22,34-40) Podľa Lukáša Ježiš tomuto zákonníkovi pripomenie, že zákony nestačí poznať. Je potrebné sa podľa nich aj riadiť. „Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: A kto je môj blížny? Nato Ježiš začal rozprávať: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. Takisto aj levita; keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím. Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On povedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. A Ježiš povedal: Choď a rob podobne!“ (Luk 10,29-37) Vždy, keď premýšľam o tomto podobenstve, prichádzam k záveru, že dve základné prikázania nie sú len najväčšie, ale aj najťažšie. Desatoro nám hovorí, čo máme robiť a čo robiť nemáme. Zákon, o ktorom píše už Mojžiš (5Moj 6,5 a 3Moj 19,18), mi pripadá ťažší.
Je ľahké prijať Hospodina za svojho Boha, keď mi žehná. Nie som hladný, preto nemusím kradnúť. Vďaka mojej milej manželke nemám potrebu byť jej neverný. A tak by som mohol pokračovať.
Možno by som nakoniec mohol povedať niečo podobné ako bohatý mládenec. Určite však v mojom živote nebol taký deň, kedy by som mohol povedať, že milujem všetkých ľudí, s ktorými sa stretávam. Poznám ľudí, ktorí mi nie sú sympatickí. Pamätám sa na obdobie, keď som niektorých ľudí nemal rád. Teraz mi Ježiš pripomína, že mám milovať všetkých tak, ako milujem seba. To nie je vôbec ľahké.
Tieto slová Ježiš adresuje farizejovi, ktorý si myslí, že už má nebo „vo vrecku“. Keď Ježiš končí svoje rozprávanie, farizej zisťuje, že formálne dodržiavanie Desatora nestačí. Ak chce byť v Božom kráľovstve, v jeho životnom štýle a myslení musí nastať radikálna zmena.

Pane, ďakujem za tento príbeh. Pozerám sa do neho ako do zrkadla a uvedomujem si, ako veľmi potrebujem Tvoju pomoc. Bez nej nemám šancu.