Ježiš im však odpovedal: Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba?Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. Mat 22,29-33

Saduceji chcú Ježiša chytiť do pasce. Majú v úmysle obžalovať ho a nechať odsúdiť na smrť. Ježiš aj v takej chvíli myslí na spasenie svojich nepriateľov. Preto im ukazuje, v čom je ich hlavný problém.
Saduceji neveria vo vzkriesenie. Myslia si, že smrťou sa všetko končí. Ježiš to vidí inak. Preto im hovorí: „Blúdite, lebo nepoznáte Písma ani Božiu moc. Veď pri zmŕtvychvstaní sa ľudia ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.“ (Mat 22,29-33) Ježiš vôbec nepochybuje o otázke vzkriesenia. Hovorí o ňom ako o niečom samozrejmom. Pretože vie, s kým hovorí, pridá jasný dôkaz z Biblie – Mojžišovo stretnutie s Bohom, ktorý sa mu prvýkrát predstavil svojím menom: „Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl, ako ker horí a nezhára. Povedal si: Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav, prečo ker nezhára. Keď Hospodin videl, že sa ide pozrieť, oslovil ho z kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. Boh povedal: Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je pôda svätá! Potom mu povedal: Ja som Boh tvojho otca — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.“ (2Moj 3,2-6) Ježišovým slovám rozumejú aj ľudia v zástupe, ktorí ho počúvajú. Zistia, že ich duchovní vodcovia sú podobne ako oni len obyčajní smrteľníci.
Keď neskôr apoštol Pavol píše list do Korintu, hovorí o vzkriesení s rovnakou samozrejmosťou ako jeho Pán. „Veď ak niet zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. Ak však Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše kázanie a márna je aj vaša viera. Ak však mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený. Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi.“ (1Kor 15,13.14.16-18) Vzkriesenie z mŕtvych je spojené s definitívnou porážkou zla a jeho pôvodcu – satana. Podľa Pavla „ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy. Keď však hovorí, že všetko je mu podrobené, je zrejmé, že okrem toho, ktorý mu všetko podrobil.“ (1Kor 15,26.27) Ján v Zjavení doplní: „A smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ (Zj 21,4) Myšlienka vzkriesenia do večného života sa v celej Novej zmluve často opakuje. Spolu so správou o Ježišovej obeti na kríži je jedným z pilierov kresťanského posolstva, ktoré zmenilo dejiny našej planéty.

Bože, ďakujem za uistenie, že keď zomriem, nebude to definitívny koniec. Teším sa, že ma vzkriesiš do večného života. Teším sa na stretnutie s Tebou a so všetkými, ktorí dnes v hrobe čakajú na okamih vzkriesenia.