Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa a povedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im odpovedal: Pravdaže! Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu? Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval. Mat 21,15-17

Poznáte ľudí, ktorí vás nikdy nepochvália? Nech urobíte čokoľvek, stále je to podľa nich zle. Občas sa stretnem s niekým, kto je schopný každý skutok a každú snahu zhodiť, alebo im aspoň prisúdiť zlú pohnútku.
„Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa a povedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im odpovedal: Pravdaže! Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu? Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval.“ (Mat 21,15-17) Kňazi a zákonníci vidia v Ježišovi od začiatku nebezpečného človeka. Občas sa k nim pridajú aj farizeji a saduceji. Títo ľudia si zakladajú na svojom postavení. Často sa medzi sebou hádajú, kto má pravdu a vedie najsvätejší život.
Sú to znalci židovských Písiem. Poznajú proroctvá, ktoré ukazujú na Mesiáša. Často hovoria o tom, ako sa na Mesiáša tešia. A teraz, keď konečne prišiel, ho odmietajú. Veľkňazi a zákonníci vedia, že Ježiš je Mesiáš. Lenže oni si takého Mesiáša neprajú. Dokonca ho chcú zabiť. Hospodin by tak musel poslať nového Mesiáša. Možno by konečne poslal takého, ktorý by sa lepšie hodil do ich politických plánov.
Keď Ježiš vchádza do Jeruzalema, dav okolo neho ho oslavuje nielen ako svojho nového kráľa, ale volajú slová, ktoré patria Mesiášovi. Spievajú časť 118. žalmu, v ktorom je ospevovaný prichádzajúci kráľ a Mesiáš.
„Toto je deň, ktorý urobil Hospodin, plesajme a radujme sa v ňom! Hospodin, prosím, pomôž! Hospodin, prosím, dopraj úspech! Požehnaný, kto prichádza v mene Hospodina! Žehnáme vás z Hospodinovho domu. Hospodin je Boh, osvecuje nás. Zoraďte slávnostný sprievod s vetvami až k rohom oltára. Ty si môj Boh, ďakujem ti; vyvyšujem ťa, môj Bože! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ (Ž 118,24-29) Keď Ježiš príde na územie, ktoré patrí k chrámu, stovky ľudí ďalej vzývajú Mesiáša. Veľkňazi a zákonníci majú pocit, že oni sú lepší, svätejší. Hnevajú sa, že Ježiš zatieňuje ich slávu. Vedia, že je Mesiáš, ale vedome sa ho zriekajú. Zhodnú sa na tom, že sa ho musia zbaviť. Jedným z nich bol kedysi Nikodém, ktorý raz v noci navštívil Ježiša, aby s ním prebral svoje otázky týkajúce sa Mesiáša. Ježiš mu nakoniec musel povedať: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ (Ján 3,3) Nikodém prišiel k Ježišovi v noci s prosbou, aby sa stal jeho Učiteľom. Vďaka tomu teraz nestál medzi tými, ktorí čakali na vhodnú chvíľu, aby sa Ježiša navždy zbavili.
Najväčšou prekážkou vstupu do Božieho kráľovstva je pocit vlastnej svätosti a dokonalosti. Pýchy ma môže zbaviť len Ježiš. Keď sa postavím vedľa neho, zrazu uvidím svoju vlastnú hriešnosť a úbohosť.

Pane, veľkňazi a zákonníci žili oveľa svätejším životom ako ja. Napriek tomu potrebovali znovuzrodenie. Pomôž mi, aby som si každý deň stále znovu uvedomoval, že spasiť ma môže len Tvoja svätosť. Ďakujem, že mi ju dávaš.