Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: HosannaSynovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosannana výsostiach! Mat 21,6-9

Blíži sa vyvrcholenie Ježišovej pozemskej púte. Cestou do Jeruzalema, kde má byť zajatý a popravený, posiela učeníkov po oslicu s osliatkom. Tri a pol roka chodil pešo. Niekoľko posledných kilometrov pôjde na osliatku, aby sa naplnila predpoveď proroka Zachariáša.
Ako sa asi cítili učeníci, keď odväzovali cudziu oslicu s osliatkom? Na ich mieste by som si pomyslel: „Čo ak ma niekto pristihne? Bude mi veriť, že nie som zlodej? Pre majiteľa môže byť môj Majster neznámym človekom…“ „Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mat 21,6-9) Pri vstupe do Jeruzalema zástupy vzdávali Ježišovi kráľovské pocty. Splnila sa predpoveď ďalšieho proroka: „Prejdite, prejdite bránami, pripravte cestu pre ľud. Urovnajte, urovnajte chodník, vyberajte kamene a vztýčte zástavu nad národy. Hľa, Hospodin oznamuje až po končiny zeme: Povedzte dcére Siona: Hľa, tvoj spasiteľ prichádza! Hľa, jeho odmena je s ním a jeho odplata pred ním! Budú ich volať svätý ľud, vykúpení Hospodina, a teba budú volať Vyhľadávaná, Mesto neopustené.“ (Iz 62,10-12) Ježišov slávnostný a majestátny príchod do Jeruzalema vyvolá obrovský rozruch. Mesto je plné pútnikov, ktorí sa zišli z okolitých krajín na sviatok židovskej Veľkej noci. Vedľa pútnikov sem mieria aj stovky obchodníkov, ktorí majú počas sviatkov rovnakú tržbu ako naše supermarkety na Vianoce. Počas sviatkov Rimania posilňovali svoje vojenské hliadky. Preplnené mesto lákalo nielen zlodejov, ale aj buričov, ktorí sa snažili vyprovokovať povstanie a zvrhnúť rímsku nadvládu. Do tejto situácie prichádza Ježiš. Jazda na osliatku nie je vôbec rýchla. Keby šiel pešo, možno by to bolo rýchlejšie. Malý oslík ide krok za krokom. Možno je vystrašený z toho, čo sa okolo neho deje. Zástupy prevolávajú na slávu a cestu pred Ježišom vystielajú palmovými vetvami. Do Jeruzalema prichádza Spasiteľ.
Ježiš vidí cestu vystlanú palmovými vetvami. V ušiach mu znie 118. žalm: „Hospodin je Boh, osvecuje nás. Zoraďte slávnostný sprievod s vetvami až k rohom oltára. Ty si môj Boh, ďakujem ti; vyvyšujem ťa, môj Bože! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.“ (Ž 118,27-29) Vo chvíli, keď všetci okolo spievajú „Hosanna“, Ježiš počuje v mysli iné volanie. To, ktoré zaznie o niekoľko dní. Podobný dav bude kričať: „Ukrižuj ho!“ Ježiš vie, ako rýchlo sa oslavný spev zmení na preklínanie. Vie, že pozemské šťastie je veľmi vrtkavé.

Pane Ježišu, som Ti vďačný, že si sa nevzdal, že si nepodľahol čaru oslavných spevov a záchrannú misiu si doviedol až do víťazného konca. Tiež chcem spievať „Hosana“, pretože táto sláva patrí len Tebe.