Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený. Mat 20,17-19

Ježiš pred učeníkmi netají, čo ho čaká. Pripravuje ich na chvíľu, keď bude zabitý, aj na to, že o tri dni vstane z mŕtvych. Uši učeníkov sú však hluché. Preto im to niekoľkokrát zopakuje.
Tesne pred tým, ako sa tieto slová naplnili, opäť varuje svojich najbližších učeníkov. Je veľmi konkrétny. „Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený.“ (Mat 20,17-19) Prečo sa Ježiš tak často vracia k tejto správe? Prečo ju niekoľkokrát opakuje? Naozaj je taká dôležitá? Keď spolu prídeme k opisu Ježišovho zatknutia, súdu a ukrižovania, zistíme, že svoje varovanie mal opakovať častejšie. Tieto udalosti ich tak zaskočili, že okrem Jána sa všetci rozpŕchnu a Ježiša nechajú „napospas osudu“.
Keď čítam evanjeliá, stále viac sa ma zmocňuje pocit, že táto správa je dôležitá aj pre nás. Ježiš svojich učeníkov opakovane pripravoval na svoju smrť a vzkriesenie. Jeho slová ostávajú aktuálne aj po tom, čo sa splnili. Po svojom vzkriesení odišiel do neba, späť k svojmu Otcovi. Apoštol Pavol napísal kresťanom v Korinte nasledujúce zasľúbenie: „Ak však Kristus nebol vzkriesený, márna je vaša viera — ešte vždy ste vo svojich hriechoch. A tak by zahynuli aj tí, čo zosnuli v Kristovi. Ak iba v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najbiednejší zo všetkých ľudí. Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ (1Kor 15,17-22) Ako som povedal, napriek tomu, že Ježiš predpovedá svoje ukrižovanie, učeníkov jeho smrť veľmi vystraší. Zdá sa, že ich viera umiera spolu s ním. Utekajú na miesto, kde sa cítia v bezpečí. Tam spolu uvažujú o tom, čo sa vlastne stalo. Niektorí si spomenuli, že Ježiš s nimi o tom hovoril. Ich zármutok z jeho smrti je však taký silný, že im nedovolí vnímať aj druhú časť Ježišovho proroctva.
Možno by sme si mali položiť otázku: „Načúvame Ježišovi, keď nám hovorí aj nepríjemné veci? Veríme všetkému, čo povedal o dobe, v ktorej žijeme? Nebudeme aj my zaskočení rovnako ako učeníci?“ Patríte k ľuďom, ktorí očakávajú Ježišov návrat na našu zem? Sľúbil, že príde po svojich verných a aj nám odkazuje: „Uvedomte si: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vlámať sa do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ (Luk 12,39-40) Často počúvam rôzne špekulácie o tom, kedy Ježiš príde. Ľudia vymysleli veľa rôznych vzorcov na výpočet presného dátumu. Zatiaľ všetky sklamali, pretože Ježiš povedal, že príde nečakane ako zlodej.

Pane, ako rád by som vedel, kedy prídeš. Ale Ty vieš, prečo si mi to nepovedal. Pomôž mi bdieť, aby som Tvoj príchod nezaspal.