Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých! Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa. On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými. Mat 20,8-16

Včera sme spolu čítali Ježišovo podobenstvo o hospodárovi, ktorý celý deň zháňal robotníkov do svojej vinice. Posledných najal hodinu pred skončením pracovnej lehoty. Aj tak ich poslal pracovať. Dnes sa pozrieme, ako to všetko dopadlo.
„Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých! Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa. On však povedal jednému z nich: Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Nemám azda právo urobiť so svojím, čo chcem? Alebo zazeráš na mňa, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ (Mat 20,8-16) Neraz som počul, že do Božieho kráľovstva sa dostane len ten, kto celý život poctivo „drel“ na svojej povahe a pred smrťou dosiahol dokonalý charakter. Tento blud mi dlho kalil radosť zo života s Bohom.
Naozaj ma do neba dostane môj dokonalý charakter? Ak by to tak bolo, potom by sa tam nedostal asi nikto, koho poznám. Poznám veľa kresťanov, ktorí sú pre mňa vzorom. Nikto z nich však nie je dokonalý. Dosiaľ som nestretol človeka s dokonalým charakterom.
Ak by do neba naozaj mohli ísť len dokonalí, potom by tento príbeh nedával zmysel. Hospodár, ktorý predstavuje Boha, by na svoju vinicu nemohol pozývať robotníkov, ktorí do konca pracovného času sotva stihli prísť na pracovisko. Ježiš by nemohol sľúbiť svoje kráľovstvo zločincovi, ktorý vedľa neho visel na kríži. To by jednoducho nedávalo zmysel.
Ježišov príbeh nám prezrádza, akí ľudia budú v jeho kráľovstve. Hovorí o tom aj text, ktorý sme čítali včera: „Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice.“ (Mat 20,6.7) Pre vstup do Božieho kráľovstva nie je podstatné, ako dlho sme sa pripravovali, ale naša túžba po tom, aby sme v ňom boli. Robotníci, ktorých majiteľ najal hodinu pred skončením pracovnej lehoty, nedostali odmenu za svoju prácu, ale za to, že sa celý deň snažili nájsť si prácu a vydržali čakať aj vo chvíli, keď by to už väčšina vzdala.
Jedného dňa budeme prekvapení, kto nám bude v nebi robiť spoločnosť. Nebojme sa. Nielen nám, ale aj našim susedom dá Boh nové telo aj novú povahu potrebnú pre život v nebeskom kráľovstve. V nebi budú všetci, ktorí túžili po zmene charakteru a po živote v spoločnosti bez hriechu a zla.

Pane, som rád, že pracuješ na mojej povahe. Za tie roky si toho veľa urobil, no napriek tomu nás čaká ešte mnoho práce. V mojich ďalších rokoch, aj v okamihu môjho vzkriesenia alebo premenenia.