Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im: Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice. Mat 20,1-7

Vo svojich kázaniach a diskusiách Ježiš často hovorí o otázkach spojených s nebeským kráľovstvom. Je to logické. Na našu zem prišiel kvôli tomu, aby nás do svojho kráľovstva pozval. Preto sa snaží priblížiť nám, ako to tam bude vyzerať.
„Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice. Dohodol sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo tretej hodiny, videl iných postávať na námestí a povedal im: Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. A oni šli. Znova vyšiel okolo šiestej a deviatej hodine a urobil tak isto. Keď vyšiel okolo jedenástej a našiel iných postávať, povedal im: Čo tu stojíte celý deň a zaháľate? Povedali mu: Keď nás nikto nenajal! Hovorí im: Choďte aj vy do vinice.“ (Mat 20,1-7) Tu naše čítanie prerušíme. Záver príbehu si dočítame zajtra. Svoje kráľovstvo Ježiš prirovnáva k vinici, na ktorej je toľko práce, že hospodár priebežne berie nových robotníkov – počas celého dňa. Začína ráno a posledných robotníkov posiela pracovať na vinicu hodinu pred ukončením pracovného času.
Prví pracujú od rána, poslední len hodinu. Všetci chceli pracovať. Hľadali niekoho, kto by ich zamestnal. Niektorí mali šťastie a Hospodár ich najal hneď ráno. Tí poslední prestáli možno jedenásť hodín na trhu. Pomaly sa zmierili s tým, že večer pôjdu spať hladní. Viem si predstaviť, akú majú radosť, keď prichádza hospodár a aspoň na chvíľu ich zamestná.
Ježiš hovorí o zvláštnej kategórii ľudí. Tvoria ju tí najchudobnejší. Sú to ľudia, ktorí nemajú trvalé zamestnanie. Každý deň idú na „úrad práce“ a čakajú, či si ich niekto najme na prácu. Keď majú šťastie, môžu sa po práci najesť. Ak si ich nenajme nik, idú spať s prázdnym žalúdkom. Je pravdepodobné, že títo ľudia tvoria najväčšiu skupinu Ježišových poslucháčov. Farizeji a zákonníci sa na nich pozerajú cez prsty. Chudoba z nich urobila ľudí, o ktorých Boh nemá záujem. Tak to učili ich duchovní vodcovia. Určite sú veľmi hriešni, keď ich Hospodin takto trestá. Alebo ich rodina musí byť zaťažená hrozným previnením niektorého z predkov.
Skôr ako začneme duchovných vodcov horlivo odsudzovať, rozmýšľajme o tom, aký vzťah máme napríklad k bezdomovcom, Rómom alebo homosexuálom. Nemáme pri stretnutí s nimi niekedy pocit, že sme niečo viac? Naozaj sa na nich pozeráme rovnako ako na ostatných „dobrých“ susedov? Ježiš vie, že v zástupe týchto ľudí z najnižšej kasty je najviac tých, ktorí skutočne túžia po živote v spoločnosti, kde už kastovníctvo nebude.
Preto rozpráva tento príbeh, ktorý dokončíme zajtra ráno. Dnes už len skonštatujeme, že Boh pozýva každého človeka do svojho kráľovstva.
Je mu jedno, či je bohatý, alebo chudobný.

Pane, ďakujem, že si pozval aj mňa. Chcem Ti pomáhať privádzať do Tvojho kráľovstva ďalších ľudí bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzajú.