Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. No Ježiš povedal: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ. Mat 19,13-15

Väčšina Židov v Ježišovej dobe bola presvedčená, že kňazi, zákonníci a farizeji majú v nebi zaistené prvé miesta. Ježišovým príchodom sa im však pomaly začala rúcať ich výlučná pozícia.
Matúš napísal: „Vtedy k nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Učeníci im však dohovárali. No Ježiš povedal: Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo. Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.“ (Mat 19,13-15) Čo si myslíte, koľko vie malé dieťa o zákone? Rozumie Biblii? Ovláda rôzne teologické disciplíny? Bolo by schopné obhájiť Boha v diskusii so zástancami ateizmu? Asi so mnou budete súhlasiť, že malé dieťa také veci nevie.
Ako je teda možné, že podľa Ježiša „takým patrí nebeské kráľovstvo“? V čom nás predbiehajú? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky nám môže pomôcť jedna udalosť zo života proroka Samuela. Jeho matka si ho „vymodlila“. Tak dlho prosila Boha o syna, až ju zbavil neplodnosti a daroval jej ho.
Mladý Samuel dospieval v rodine veľkňaza Éliho. Keď raz v noci ležal na lôžku, počul, ako niekto volá jeho meno. Vyskočil a bežal k Élimu. Ten však tvrdil, že ho nevolal. Keď sa to zopakovalo tretíkrát, veľkňaz pochopil, že Samuela volá Boh. „Éli povedal Samuelovi: Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva. Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto. Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: Samuel, Samuel. Ten odpovedal: Hovor, tvoj služobník počúva. Hospodin povedal Samuelovi: V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach.“ (1Sam 3,9-11) Uvažoval som o tom, ako by som asi reagoval v podobnej situácii. Vstal by som, keby som tretíkrát počul svoje meno a vedel, že už dvakrát som vstal zbytočne? Asi by som si myslel, že sa mi to sníva. Určite by som už nevstal, zostal by som pohodlne ležať na svojom lôžku… Samuel vstáva prvýkrát, druhýkrát aj tretíkrát. Keď počuje svoje meno štvrtýkrát, zachová sa presne podľa rady starého veľkňaza. Vďaka tomu sa po čase z neho stáva uznávaný Boží muž, ktorý má vplyv na Saulove rozhodnutia. Vďaka tomu často zabráni zbytočným chybám. Keď Ježiš hovorí, že Božie kráľovstvo patrí deťom, určite má na mysli detskú dôveru, ktorú preukázal aj mladý Samuel.
Možno ste si to aj vy všimli. Dieťa sa nepýta, ako funguje televízny prijímač. Veľmi rýchlo sa ho však naučí spoľahlivo ovládať. To isté platí aj o telefóne či internete.

Pane, neviem Ti dôverovať ako malé dieťa. Aj tak však verím, že ma vedieš najlepšou možnou cestou. Veď ma ako malé dieťa. Drž pevne moju ruku.