Keď Ježiš skončil tieto reči, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. Išli za ním veľké zástupy a on ich uzdravoval. Mat 19,1.2

Pri čítaní evanjelií je užitočné z času na čas vziať do rúk mapu novozmluvnej Palestíny a pozrieť sa, kde všade sa Ježiš pohyboval a koľko kilometrov počas svojej pozemskej misie prešiel.
Spočiatku chodil sám a neskôr sa k nemu pridali učeníci. Jeho pozemská služba sa pomaly chýli ku koncu. Matúš napísal: „Keď Ježiš skončil tieto reči, odobral sa z Galiley a prišiel do judského kraja za Jordánom. Išli za ním veľké zástupy a on ich uzdravoval.“ (Mat 19,1.2) Ježiš už nejde sám. Sprevádzajú ho zástupy. Keď sa pozrieme na mapu, ľudia, ktorí šli za Ježišom, museli prejsť po náročnom teréne vyše sto kilometrov. Prechádzali Desaťmestím a Samáriou. Nevieme, koľko ľudí v tom zástupe bolo. Určite to boli desiatky, možno aj stovky. Vzhľadom na zásobovanie potravinami a pitnou vodou to veru nebola maličkosť. To, čo ma vždy zarazí, je výraz „zástupy“. Napriek tomu, že Ježiš káže o tom, že v jeho kráľovstve si budú všetci rovní, medzi ľuďmi, ktorí idú za ním, zatiaľ platí kastovníctvo.
Jeden zástup tvoria farizeji, saduceji, zákonníci a kňazi, ktorí kráčajú Ježišovi v pätách, aby ho mohli sledovať a nájsť niečo, čo by im umožnilo obžalovať ho pred rímskymi úradmi z podnecovania vzbury.
Ďalší zástup možno tvorili ženy, ktoré šli za Ježišom. Starali sa o to, aby mal čo jesť a piť a nemusel sa zdržiavať týmito „prízemnými starosťami“. Mnohé z nich uzdravil alebo zbavil posadnutosti. Preto šli za ním. V jeho blízkosti sa cítili bezpečne.
Mohli by sme pokračovať vo vymenovávaní možných skupín a kást. Keď o tom premýšľam, mám pocit, že tam bol jeden zástup, ktorý bol čím ďalej, tým väčší. Tvorili ho ľudia, ktorým Ježiš vrátil zdravie a zároveň vedomie vlastnej hodnoty. V tomto zástupe mohli byť pokojne vedľa seba colník a farizej, boháč a chudák, Žid a pohan.
V Ježišovej blízkosti ľudia zistili, že kastovníctvo je niečo, s čím ich Majster nesúhlasí. Pavol neskôr napísal: „ Lebo vierou ste všetci Božími synmi v Kristovi Ježišovi. Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia.“ (Gal 3,26-29) Väčšinu kresťanov dnes trápi naša neschopnosť zjednotiť sa. Dejiny sa opakujú. V dobe Pána Ježiša existovali rôzne „zástupy“ a pretrvávajú počas celých dejín kresťanstva. Napriek tomu Ježiš zanechal krásne zasľúbenie: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa. Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca a svoj život dávam za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť. Budú počúvať môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier.“ (Ján 10,14-16) Čoskoro sa zo všetkých zástupov vytvorí jeden veľký dav, ktorý bude mať spoločného vládcu – Spasiteľa Ježiša Krista. Konečne bude jedno stádo, ktoré povedie jeden pastier.

Pane, teším sa, že čoskoro budem v Tvojom kráľovstve súčasťou obrovského zástupu vykúpených. Spoločne budeme spievať nádhernú pieseň o Tvojej láske. Spolu s nami Ťa v tej chvíli bude oslavovať celý vesmír.