Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. Mat 18,22-34

Včera sme čítali krátky rozhovor Petra s Ježišom. Učeník si myslel, že naše odpúšťanie by malo dosiahnuť hranicu na čísle sedem. Ježiš však túto už aj tak dosť vysokú latku ešte sedemdesiatkrát zvýšil. Človek z toho lapá po dychu.
Potom Ježiš pridal príbeh, v ktorom nám predstavuje Boha, ktorý takto odpúšťa: „Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: Vráť, čo si dlžen! Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: Pozhovej mi a vrátim ti. Ten však nebol ochotný, ale odišiel a dal ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. Tu si ho pán zavolal a povedal mu: Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou? Jeho pán sa rozhneval a odovzdal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“ (Mat 18,22-34) V tomto príbehu je niekoľko postáv. Kráľ predstavuje Boha. Svojmu sluhovi odpustil dlh vo výške desaťtisíc hrivien, čo bolo asi 36 ton striebra. Druhý sluha bol dlžný sto denárov.
V akom pomere boli tieto dva dlhy? Jedna hrivna sa rovnala 9 000 denárom, pričom denár bola denná mzda robotníka. Kráľov sluha dlhoval svojmu pánovi takmer miliónkrát viac ako jemu jeho podriadený. Napriek tomu tento omilostený dlžník nemal zľutovanie so svojím sluhom a nechal ho zavrieť.
Do príbehu Ježiš zakomponuje aj ďalších sluhov. Najprv obdivujú kráľovo veľké milosrdenstvo a hneď nato smútia nad konaním svojho kolegu. Idú za kráľom a upozornia ho na to. Kráľ vzápätí urobí spravodlivosti zadosť.
Pri čítaní tohto príbehu by som si mal položiť otázku: „Nie som ja tým sluhom, ktorý má tvrdé srdce napriek tomu, že mu bol odpustený nesplatiteľný dlh?“ Nie je jednoduché odpustiť, ak vidím len seba a toho, kto mi ublížil. Ak sa na seba pozerám očami Spasiteľa, ktorý za mňa zomrel, zistím, že problém môjho „dlžníka“ je malicherný v porovnaní s tým mojím.

Pane, nie je ľahké, čo odo mňa žiadaš. Preto Ti ďakujem za tento príbeh. Ukazuješ mi v ňom, že si to mal so mnou oveľa ťažšie.