Ak by ani ich neposlúchol, povedz to cirkvi. Ak by neposlúchol ani cirkev, nech ti je ako pohan alebo mýtnik. Mat 18,17
Skôr ako sa pustíme do rozjímania nad dnešným textom, pripomeňme si, v akej súvislosti Ježiš vyriekol tieto slová. Rozprával učeníkom o tom, aká veľká je Božia láska k hriešnym ľuďom. Začal príbehom o stratenej ovečke a pastierovi, ktorý ju hľadal. Potom vysvetlil, ako postupovať, keď sa spoluveriaci dopustí nejakej chyby. Skončil tým najsmutnejším – vylúčením člena, ktorý odmieta napomínanie a naďalej zotrváva v hriešnom spôsobe života.
V tej súvislosti vyhlásil: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mat 18,17) Pripomínam, že podobné slová Ježiš povedal v rozhovore s apoštolom Petrom: „Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi.“ (Mat 16,19) Často sa stretávam s výkladom, ktorý pochádza z katolíckeho prostredia. Podľa neho dáva Ježiš Petrovi a cirkvi (rozumej katolíckej) právomoc určovať, čo majú ľudia robiť a čomu majú veriť, aby sa raz dostali do neba. Na tento text sa odvolával aj Ján Pavol II., keď obhajoval zámenu soboty za nedeľu.
Lenže o to v týchto textoch nejde. Keď Ježiš zveruje Petrovi a cirkvi kľúče od nebeského kráľovstva, vôbec to nemusí znamenať to, čo z toho vyvodzujú katolícki teológovia.
Keď odchádzame na dlhšiu dovolenku, dávame našej kamarátke kľúče od nášho bytu, aby nám zo schránky vybrala poštu a zaliala kvety. Nikdy jej nenapadlo, že má napríklad vyhodiť nejaký obraz a nahradiť ho iným. Ani sa nikdy nepustila do žiadnej rekonštrukcie… Podobne je to aj so slovami Pána Ježiša. Vie, že čoskoro sa vráti do nebeského domova. Záleží mu na tom, aby bol jeho pozemský domov udržiavaný až do chvíle, keď sa opäť vráti. Preto poveruje svojich učeníkov, aby sa o cirkev, ktorú považujú za svoju rodinu, dobre starali. Nehovorí pritom nič o zmene zákonov. Pravidlá hry určil Ježiš a my by sme ich mali rešpektovať.
Keď prídeme k 21. kapitole Matúšovho evanjelia, budeme spolu premýšľať o Ježišovom „podobenstve o zlých vinároch“. Rozpráva v ňom o ľuďoch, ktorí sa k prenajatej vinici správajú, akoby im patrila. Vinári predstavujú konanie židovských veľkňazov a starších, ktorí sú medzi poslucháčmi. Preto sa ich Ježiš spýta: „Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ (Mat 21,40.41) Po svojej smrti Ježiš prenajal vinicu kresťanskej cirkvi. Máme sa o ňu starať a konať podľa inštrukcií, ktoré nám dal jej majiteľ, náš Pán. Keď sa však začneme správať ako naši predchodcovia, logicky nás čaká to isté, čo židovských bratov. Na to by sme nemali zabúdať. Boh sa s nami podelil o časť svojich kompetencií. Čaká, že budeme konať tak, ako by na našom mieste konal On.
Pane, vážim si, že si aj mne zveril kúsok svojej vinice. Pomôž mi, aby som bol dobrým správcom.
