Kým ešte hovoril, zastrel ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša. Mat 17,5-8

Peter, Jakub a Ján spoločne zažívajú stretnutie svojho Majstra s Mojžišom a Eliášom. Je to úžasný zážitok. Prajú si, aby sa nikdy neskončil. Peter sa dokonca osmelí a navrhne Ježišovi, aby tam zostali.
Kronikár Matúš napísal, že Peter „kým ešte hovoril, zastrel ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte. Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš však prišiel, dotkol sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! Keď pozdvihli oči, nevideli nikoho, iba samého Ježiša.“ (Mat 17,5-8) Zatiaľ čo Mojžiš a Eliáš povzbudzovali Ježiša, Boh posilňoval týchto troch učeníkov. Vedel, že po Ježišovom odchode z tejto zeme to budú práve Peter, Jakub a Ján, na kom spočinie najväčšia zodpovednosť za vznik kresťanskej cirkvi. Preto upevňuje ich vieru v Ježiša ako Mesiáša. Hlas z neba znie tak majestátne, že učeníci padajú tvárou k zemi. Nemajú odvahu pozrieť sa hore. Ježiš k nim musí prísť a vyzvať ich, aby vstali. Počúvnu príkaz svojho Majstra a odrazu zistia, že na vrchu sú zase iba štyria. Mojžiš a Eliáš zmizli. Rovnako aj oblak, z ktorého sa im prihováral Boh.
Toto stretnutie silne ovplyvnilo ďalší život a službu učeníkov. Vo svojom druhom liste Peter spomína na toto stretnutie takto: „Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí, lebo sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti. Veď prijal česť a slávu od Boha Otca, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu, a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.“ (2Pet 1,16-19) Tiež Ján sa vo svojom prvom liste vracia k tomu, že Ježiš nie je nejaká mýtická bytosť. Podáva informácie ako očitý svedok. „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme teda videli a počuli, hlásame aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. My však máme spoločenstvo s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom. Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.“ (1Ján 1,1-4) Učeníci nakoniec na vrchu nestanovali. Keď sa Eliáš s Mojžišom vrátili do neba, učeníci zišli dolu a pripojili sa k ostatným. Ich život sa vrátil do starých koľají. Spomienka im však zostala. Na vlastné uši počuli, že Ježiš je Boží Syn, zasľúbený Mesiáš.

Pane, Ty nenecháš nikoho samého, keď potrebuje povzbudenie. Sám som to neraz prežil. Keď som potreboval povzbudenie a pomoc, vždy si za mnou niekoho poslal. Ak to bude potrebné, môžeš poslať aj mňa.